Pár příběhů o pár větách co vás vyděsí k smrti. Varuju vás. Nečtěte to! (Většina z toho je zkopírovaná z internetu. Pokud to najdete i u jiných lidí věřte, že to mají ze stejného zdroje.)

Depresia, pocit, že chceš zomrieť, že už sa neoplatí žiť... Nevadí..všetko je tu..všetko čo vyjadrí ako sa cítiš, všetko pochopíš ak takto trpíš....

Zoznam, zbierka vlastných vymyslených "citátov". Väčšinou inšpirované životom i depresiou.

Zobudila som sa. Ležala som na lúke. Nevedela som čo tu robím a ako som sa sem dostala. Nevedela som kto som a kto leží pri mne. Kukla som sa smerom dole na moje biele šaty ktoré teraz boli celé od krvi. Pozrela som sa na osobu pri mne. Bol to chlapec ktorí ležal na boku otočila som si ho k sebe. Jeho tvár aj ruky boli celé od krvi. Nakoniec som si spomenula, že som toho chlapca zabila....

Jako malý jsem často psal básně, už tehdy byly povětšinou velmi ponuré. Nyní jsem se rozhodl k tomuto "koníčku" vrátit. +Jenom bych rád upozornil, že především stylistikou to nejsou esteticky hodnotné básně, protože jsou psány tak, aby se mohli využít jako texty do písní (u některých se tak již stalo). Už nemám nic, co bych dodal. Ponořte se do temnoty a přeji příjemné čtení:)

Vyvolávali ste niekedy duchov? Nie? Ale určite ste už počuli o niekom, kto to skúšal. Prečo nie? To pokušenie, či sú tie desivé historky pravdivé... Človek to chce vedieť, chce to vyskúšať na vlastnej koži. Ale niekedy je lepšie veriť tomu čo počujete. Lebo ak to raz skúsite, môže to byť naposledy...