18 ročná Annie Cloudnightová zistí, že jej život nebude taký ako býval. Dozvie sa, že jej rodičia nie sú biologickí a jej otec pracoval pre FBI. Za úlohu bude musieť zachraňovať nevinných a v jej rukách stojí život ľudí..a jej priateľov. Stretáva sa s neznámymi ľuďmi, má priateľa o ktorého bojovala, jej najlepšia kamarátka ju podvedie a sama trpí a vyráža na tajné krvavé misie. Osud celého Jorvika leží v jej rukách... zachráni ho a priateľov pred krutými zabijackymi silami? ... (Úryvok) Nemohla som sa ani pohnúť. Ležala som zviazaná a ústa som mala prelepené páskou. Cítila som trpkú kovovú chuť na jazyku. Bola som celá poudieraná, necítila som si nič. Takto sa to nemalo skončiť... Zabijú nielen mňa, ale aj moju rodinu,priateľov.. čo je najhoršie..zradila som hlavne svojho bossa a celú tajnú jednotku.. a hlavne seba a Rayna. Je mi na nič...

,,Jack?" Opýtala som sa. ,,Ano Sya?" ,,Ja len chcela som ti povedať, že ťa ľúbim" Jack sa namňa usmial. Išli sme temnou uličkou a ja som sa pritúlila k Jackovi. Pevne mi zovrel ruku a tak dal znak, že je pri mne a nemusím sa báť. Už sme boli skoro na konci. ,,Jackoško?!" ,,Čau starý!" Jack mi pustil ruku a nechal ma len tak tam stáť. Rozprával sa s Alexom jeho najlepším kamošom a mňa si nevšímal hanbil sa zamňa alebo čo? Vtedy som si to nedokázala vysvetliť. Rozprávali sa aspoň hodinu a mne už bola zima. Jack mi vlastne rýchlo zobral aj jeho bundu. ,,Už to takto nejde!" Zakričala som. ,,Jack to je tvoja kamoška?" Alex sa začal nahlas smiať. Jack nič radšej nehovoril. ,,Idem domov čau!" ~Ráno~ *Zvoní mobil ,,Sya!" Zakričala namňa Mama ,,Noooo?" ,,Mobil! Niekto ti volá!" Prišla som dole. Pozrela som sa na mobil. Jack. Zrušila som to. ,,To bol Jack však?" ,,Ako to vieš Mami?" ,,Nikdy nikoho nezrušíš len tak.." Poznala ma fakt dobre.. Nevedela som čo jej na to povedať a ako jej to vysvetliť. Išla som k stolu aby som sa najedla. ,,Mala by si mu zavolať vieš o tom?" ,,Mamííííí." ,,Utekaj." Mala pravdu musím vedieť čo chcel. Vybehla som hore do izby a zavolala som mu. ,,Čo si chcel?" ,,Prečo si včera odišla?!" ,,Ty sa pýtaš ešte? Uplne si ma ignoroval! Bola mi zima!" ,,Ja viem, ale neviem ako to Alexovi povedať." ,,Sme spolu rok a ty mu to nevieš povedať choj do riti!" Zrušila som mu to.. Volá mi, každý deň a ja mu to vždy zruším. Ale rozhodla som sa. Stretnem sa sním... Nedá sa povedať, že by sme už spolu neboli len je to taká pauza... Išla som teda za ním.. Už tam bol... Išiel ma objať, ale ja som sa odsunula.. ,,Syi si ok?" ,,Ja áno neviem ako ty!" ,,Chcem ti len povedať, že už ťa predstavím každému." ,,Vážne?" Pobozkala som ho vášnivo... Ani neviem ako a už sme boli u neho doma.. V posteli...