„Kyoshi, pozor!" začula som spoza mňa Hiroshiho hlas a než som sa stihla otočiť, niečo mnou trhlo. Až na zemi som si všimla Hiroshiho bezhybné telo vedľa mňa. „Hiro!" zalapala som po dychu keď som zbadala zapichnutý nôž v jeho hrdle. Roztriasla som sa a zadržiavala slzy. „Kyo... Pros...im... Plač..." prehovoril a ja som vypustila všetky tie slzy ktoré som tak dlho skrývala. Posledné čo som videla, než sa mi pred očami zahmlelo, bol pohľad na umierajúceho chlapca, ktorý si takýto osud nezaslúžil...