Niektorí ľudia sú ako hviezdy. Nájdu svoju polovičku žiariť blízko seba, iní sú zasa ako mesiac a slnko. Sú si súdení, no nikdy sa nestretnú

...len jedno rande, na ktoré sa slečna nedostavila. *** „Pán Murse." hlas mi vyskočí až kdesi na druhé poschodie, čo jemu, samozrejme, neunikne. V hlave sa mi začnú vynárať všetky tie články o ľuďoch, ktorí s ním pracovali a prišli o život. A možno to bola len fakt veľká náhoda alebo práve hľadím na vraha. Lenže... to on možno tiež.

Všetko to začalo v zábavnom parku. Na mieste pre Hope ničím zábavný. **Cover na knihu mi robila jedna neskutočne úžasná baba s veľkým talentom. Nehorázne krásne ďakujem!** @infinitum11

„Prisahám!" povedal vážne. „Len mi to povedz." Vzdychla som si. Predsa len ho milujem, takže mu budem musieť hovoriť aj iné veci, nie len to, čím ma úplne dostal. „Tak dobre, ale nebudeš sa smiať!" povedala som a začala som rozprávať...

veľa ľudí povedalo, že im polnočné myšlienky pomohli. čítajte komentáre a diskutujte, odtiaľ sa dozviete najviac. ďakujem vám. [ internet, môj život, hudba alebo knihy #1 Random 5. 2. 2015 ] cover od @Kathy_Oakley

„Fotky nie sú tak dobré ako realita, lebo sa na nich nedajú zachytiť duše." Toto je veta, s ktorou sa veľmi často stretávam. A som tu, aby som dokázala opak. To som ja. Fotografka. Za obálku ďakujem úžasnej @BabuWixx

Výcvik Krotiteľov sa skladá z viacerých fáz. V prvom rade musia nájsť stelesnenie svojej duše, takzvaného Reella. Následne musia absolvovať krutý boj na premenlivom Ostrove, ktorý je pred očami smrteľníkov skrytý tými najmocnejšími čarami. Ak sa do toho zamieša aj tajomná duša z minulosti, ktorá chce zdolať svet, bežná drezúra mladých Krotiteľov sa premení v niečo oveľa väčšie. Hlavne ak nikto netuší, komu veriť a čo majú znamenať temné sily, ktoré kradnú magické predmety, lektorov a zabíjajú mladých Krotiteľov. „Kto je skutočný priateľ a kto len podlá duša, čakajúca na možnosť zabiť nás?"

Divoký oceán, akým si ty, potrebuje svoju slobodu. Potrebuje priestor, aby sa s každým prílivom o niečo zmenil. A to pri mne možné nebolo. Mňa si zober ako... ako pevninu. Ako niečo, čo je väčšinu času nemenné a pokojné. Aká irónia, však? -Druhé pokračovanie príbehu Keď oceán stretne pevninu-

Ak to znie šialene, pravdepodobne to bude pravda.

Život s človekom, ktorý trpí bipolárnou poruchou, by mnohí opísali ako jazdu na divokom kolotoči. Na kolotoči, ktorý sa raz točí prirýchlo a raz nahodí spätný chod a točí sa skoro nebadateľne. Dosiahnuť niečo medzi je skoro nemožné.