Emma je na úteku s Nikolajom a so svojím otcom. Konečne si však užívajú slobodu na plný úväzok a vraždy nie sú pre nich nič nové. Vôbec im neprekáža, že ich hľadá celá európska polícia a že sú najhľadanejšími osobami v Európe. Je to posledná časť trilógie a čaká sa už iba na jej vyvrcholenie. Ako to sa to vlastne celé skončí? Podarí sa im prežiť a zostať na slobode? Ak to chceš vedieť, čítaj! Miesta, osoby a údaje sú výplodom autorkynej fantázie. Akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná. + dôležité info: NIKOHO NEZBÍJAJTE! (A ani seba či mňa.) P.S.: Vlastne fotená a upravená obálka. *Mery*

„Miluju jídlo. Vždycky jsem ho milovala, ale sebe... sebe jsem nesnášela." Od té části mého života už uplynulo několik let. Chci vás pomocí mého příběhu varovat nebo vám pomoct. Neslouží k tomu, aby se z něj někdo z vás inspiroval. To nedělejte. Víte... Už jsem dospělá a mám konečně fajn život. Jediné co mi ho může kazit je má minulost. Mám rodinu, mám přátele. Naštěstí jsem z toho vyšla s dobrým koncem. Povím vám, co všechno se stalo. Jaká byla moje cesta. Takže... Jsem Emma Holá a tohle je můj příběh. ### NESLOUŽÍ K NAVÁDĚNÍ ANI PODPOŘE. PŘÍBEH MÁ POUČIT A VAROVAT. ### SPOUSTA KOMENTÁŘŮ NEBUDE SEDĚT KE KAPITOLE- PŘÍBĚH SE KOMPLETNĚ AKTUALIZUJE.

Volám sa Catherine Milesová a mám sedemnásť. Po nepríjemných udalostiach sme sa s mojou rodinou rozhodli presťahovať a začať znova. Ale môj nový spolužiak, miestny vyvrheľ a večne problémový jedinec, mi príchod veľmi nespríjemňuje. Vynárajú sa stále nové otázky týkajúce sa tohto čudáka, a ja si nemožem pomôcť. Chcem na ne nájsť odpoveď. A aby toho nebolo málo, udalosti spred mesiaca, na ktoré som tak veľmi chcela zabudnúť, znovu vystrkujú rožky. A celá situácia sa skomplikuje ešte viac, keď sa mi podarí odhaliť nie len čudákovo tajomstvo. Všetko má svoju cenu a zdá sa, že neexistuje žiadne východisko. Ale nemôžem predsa predbiehať, tak všetko pekne od začiatku... Najlepšie umiestnenie: #1 vo Fantasy.

„Prepáč." Povedal napokon. Pozrel som na neho. „Čo ti mám prepáčiť?" Chlad z mojich slov bol cítiť. „Prepáč mi, že som sa ťa..." pohľad uprel na ovládač xboxu. Mlčal som. „Nemám ti čo prepáčiť." Nepatrne som sa nadýchol. „Je mi jasné že si asi..." „Gay." Povedal za mňa. V očiach sa mu zračila bolesť z toho, ako to vyslovil. Hlavou mi vírili rôzne myšlienky. Prehrávali sa mi všetky udalosti, ktoré som s ním prežil. Od toho dňa, kedy ma uvidel až po to, ako mi teraz takmer dal pusu. Mne - čo som sa nikdy nebozkával. Mne - čo som nikdy nezažil nič také ako lásku. Mne - čo mi ostávajú len mesiace života. „Ja proti tebe nič nemám." Povedal som napokon. Pomaly som uprel pohľad na neho. „Ale už vieš, že dlho tu nebudem, tak nechci, aby si sa do mňa... prepáč. Je to šialené, ale vážne. Nie som typ na randenie." Sám som bol prekvapený tým, čo som mu práve povedal. Veľké hnedé oči hľadeli do mojich. Na kraji mal slzy. „Proste... nie. Nechcem žiaden vzťah ani nič podobné. Ak chceš, môžeme byť priatelia, ale nič viac." Zdvihol som ruky v geste znamenajúcom stenu. Na chvíľu privrel oči a potom ich otvoril. „Dobre." Vyšlo z neho napokon.