Postavila som sa na múr, ktorý bol dostatočne hrubý na dva veľké kroky, zastala som na okraji, pozrela silno do slnka a zažmúrila lebo ma jeho svetlo oslepilo, do nosa sa mi pchala vôňa potoku spojená s blízkou továrňou, ktorá toto prostredie znehodnocovala. Ešte kúsok, a je po problémoch, stačí skočiť. Nič sa nestane... Budeš voľná, s mamou ockom a sestričkou. Budeš ju pevne zvierať v objatí a mama ti bude šepkať upokojujúce slová, otec príde z práce a donesie vám veľkú bombonierú, plus každej po vypchatom plyšákovi, všetko bude ako bolo.. SKOČ! Neboj sa.. Pohla som sa ešte bližšie koncu múru. Jemný vietor mi prehrabol rozpustené vlasy a zavial mi ich do očí a úst. Vydýchla som. Pozrela dole, dosť vysoko.. Jednu nohu nadvihla a zrazu... xx