Myslíte si, že ste od prírody smoliari? To ste zrejme ešte nepočuli o mužovi menom Jimmy Rose. Belangerova Čajka (Belanger's Gull) je biografická fiktívna novela odohrávajúca sa v lete roku 2001 v Detroite. Mladý muž, Jimmy Rose, typický ideál večného sťažovateľa uviaznutého v osemdesiatych rokoch minulého storočia, sa vydáva napospas svojmu trpkému životu, poznačeného sklamaním, rôznymi zlyhaniami a samozrejme nekonečnou smolou. Avšak zásahy šťasteny sú ešte nepredvídateľnejšie ako hocijaké Jimmovo budúce zlyhanie. Dokáže hlavný hrdina prelomiť negatívnu karmu svojho šťastia, alebo si svoju neodlúčiteľnú smolu ponesie až do hrobu? Obálku príbehu vypracovala milá @BonieParker, ktorej za to zo srdca ďakujem!

Pochmurné město Gernimo si žije tak trochu svým vlastním životem. Kromě pokřikujících opilců a šarlatánů nabízejících rohy jednorožců se zde najde spousta temných zákoutí a plesnivých lokálů, kde může svůj špinavý kšeft provozovat nájemný vrah na volné noze. Hyando je samotářský podivín živící se smrtí ostatních, který se nespoléhá na nikoho než na sebe, ale v životě každého se občas stanou zásadní zvraty, jež dokáží ovlivnit celý jeho dosavadní směr. Zuřící bouře, ohrožení nebezpečnými mutanty a hlavně tvrdohlavý elf by se za takové zvraty daly považovat - a to je jen špička ledovce! Nikdy ho však nenapadlo, že se kvůli tomu všemu bude muset vydat na nebezpečnou výpravu do hlubin tajemné a neprozkoumané země.

Medzi mnohými inými, chránené vysokými vrchmi a zalesnenými kopcami, leží i moje údolie. Vedie k nemu úzka cesta vzájomného spoznávania a prúdom doň tečie rieka nových podnetov. V ukrytých čistinách sa pod stromami dvíha striebristý opar myšlienok, na polia prší dážď z oblaku snov, trblietavé svetlo lúčov stráži najväčšie tajomstvá. A na lúke nápadov kvitne čoraz viac kvetov, ktoré túžia siahať až do neba, prerásť hory, aby ich videl celý svet. Preto sa teraz chodník vedúci dnu rozšíril - aby bádatelia mohli s otvorenou mysľou prejsť bránou porozumenia a preskúmať zákutia, o ktoré sa s vami túžim podeliť. Do môjho údolia sa vchádza cez vodopád. Voda plynie harmonicky ako prítomnosť, s ktorou sa snažím súznieť. Čo sa ukrýva za tečúcou stenou, vidieť len hmlisto, uvidím to, až keď natiahnem ruku a celú ma ošpliecha. Preto aj táto zbierka mojich myšlienok bude nepredvídateľná, zo začiatku neznáma aj mne. No dúfam, že pri čítaní pocítite tú sviežosť nového zážitku, presne ako po prechode vodopádom.