Určite ste už počuli príbehy o statočnom Achillesovi, hrdinovi z Tróje. O Leonidasovi, spartskom kráľovi, ktorý chrabro spolu s 300 Sparťanmi padol pri Termopylách. O Miltiadesovi a jeho víťazstve pri Maratóne. O Veľkom Alexandrovi, dobyvateľovi Východu. Ja Vám však chcem prerozprávať príbeh o možno trošku menej známom gréckom vlkovi. Je ním pontský kráľ Mithridates VI Veľký, Eupator Dionýzus, Kráľ Kráľov, Nepriateľ Ríma a potomok perzských kráľov a Alexandrových generálov. Bez ohľadu na to, že je jedným z mojich obľúbených historických hrdinov staroveku si myslím, že má dosť veľké meno v svetovej histórii. Mrzí ma (nie len pri ňom ale aj pri iných osobnostiach histórie), že v učebniciach dejepisu je o ňom možno len menšia zmienka alebo o ňom nie je napísané vôbec. Bol to bez pochýb jeden významný muž, ktorého vôľa bola (podobná tej Spartakovej), aby sa všetci oslobodili spod krídiel rímskej orlice. Samozrejme, bol to len človek a nebol dokonalý, nerobil vždy správne rozhodnutia a taktiež nemal najlepší život. Bol ako vlk, spätý s odvahou a víťazstvom ale aj s krutosťou a zatratením...

Čachtický hrad a okolité dedinky sa stali povestnými vďaka Alžbete Bátoriovej. Dodnes sa medzi ľuďmi povrávajú rôzne historky o grófke, no len málokto pozná historku o vlkolakovi, ktorá tiež úzko súvisí so spomenutým regiónom. Doteraz sa však nenašiel nikto, kto by ju zapísal. A tak som sa po nahliadnutí do obecnej kroniky, kde čitateľ môže o nej nájsť skromný zápis, podujal zvečniť túto podivnú príhodu. Je na každom, čomu z nej sa odhodlá uveriť, no nesmie pritom zabúdať, že na minulé obdobia sa neradno pozerať očami súčasnosti.