livia_bl
- Reads 2,116
- Votes 158
- Parts 28
🙈 zistila som až časom, že tento popis, ktorý tu tak dlbo bol vystavený na obdiv svetu, takmer vôbec nesedí k obsahu tohoto píbehu 😂😂 preto pridávam úryvok z príbehu
Kian chytil medzi prsty moju bradu a zdvihol ju tak, aby do mojej tváre. "Neočakávam od teba vôbec nič. Milujem ťa takú aká si, len sú veci ktoré, neviem vyjadriť." Ťažko prehltol posledné slová. Ja som naoplátku neverila, že práve povedal to čo povedal. Neverim, že to myslí vážne. Už mi to nepríde ani trochu vtipné. Chce sa mi nekontrolovateľne kričať a urobiť niečo, vďaka čomu by cítil bolesť. Mala by som sa takto cítiť, keď mi niekto povie, že ma miluje?
"Ja ani neviem kto vlastne si?" Odtiahla som sa z jeho zovretia.
"Ktokoľvek koho by si dokázala milovať." Stále to tvrdil. Bol presvedčivý a pokojný.
"Nechcem milovať bitkára."
"Tak ním nebudem."
"Nechcem milovať niekoho, kto by mi ublížil."
"Ja ti nikdy neublížim, Olívia. Zaprisahám svoj život, že to nespravím." Musíš mi oponovať, Kian? Uľahči mi to aspoň trochu. No tak!
"Nechcem milovať sukničkára."
"Okrem tvojej vagíny sa už žiadnej inej nedotknem." A spustil. Kútiky pier sa mu pobavene krútili do detského čarovného úsmevu.
"Bože!" Zahemžila som, keď Kianové ruky zamkli moje telo. "Nechcem milovať niekoho, kto mi niečo tají."
"Pýtaj sa." Pokračoval neoblomne. Myslím si, že si však uvedomoval akú váhu majú v tejto situácií jeho slová. Každé z jeho slov mi tak dokonale lahodí. Však som neni len v predstavách.
"Skutočne ma miluješ? Tak mi to dokáž."
×××
Little do you know a ešte viac vo vnútri 💁🏼