,,Jay, máš tri sekundy na to, aby si sa mi prestal dotýkať vlasov, inak z teba spravím omeletu!" Zasyčala som potichu, aby nás skupinka ľudí prechádzajúcich okolo nepočula. Neznášam keď mi niekto chytá vlasy, je to nepríjemné. Na svoje vlasy som citlivá už odkedy sa pamätám. ,,Prepáč zlatko, nepočul som ťa. Hovorila si niečo o tom, že mám nádherné vlasy a preto ma miluješ?" Skupinka ľudí, dievčat, si sadla na vedľajší múrik, a 'nenápadne' nás pozorovali. ,,Nie miláčik, hovorila som, že ak ma dnes poriadne nepretiahneš spravím z teba omeletu." Abby sa začala rehotať až tak, že sa prevrátila dozadu, na čom sme sa začali smiať my ostatní. ,,Samozrejme vykonám. Ale máš doma staršieho brata, policajta. Myslíš, že to nebude problém?" Spýtal sa s úškrnom. ,,Nie, veď si od neho môžeme požičať putá. A pri najhoršom sa k nám s Iss pridajú. Zažil si už niekedy štvorku? Mohlo by to byť zaujímavé." Súdiac podľa červených tvárí tých dievčat, to budú druháčky, ktoré nikdy nemali frajera. ,,Budem u teba o pol desiatej miláčik. Ale tento krát sa aspoň ohol, dobre?" To je taký debil! Ja z neho naozaj spravím omeletu! Pokračovanie príbehu Protector, ale nenadvezuje to. Je to písané na spôsob druhej generácie. Scény plné gramatických chýb, občasných nadáviek, násilia a sexuálnych #1 In Teen Fiction- 2.2

Rose meets a boy named Wes when she checks into her hotel. She doesn't know who he is. This is a Wesley Finn Tucker AU.

Ako sa zaradiť do spoločnosti alebo ako byť sám sebou aj medzi ľudmi <3 -A-

Vidíš ich? Tie deti dnešnej doby? S falošným úsmevom a temnými myšlienkami? A si presne taká istá ako oni!

Reči o mne, moja povesť je bitkár a sukničkár, len sa nad tým smejem. Som so svojím životom v celku spokojný. Teda bol som. Do chvíle, keď prišla ona. Mala neskutočne zelené oči, ako hlboký a nepreniknuteľný les. Bolo v nich niečo zvláštne.

Zdesenie sa odrážalo v chlapcových očiach. Pozeral sa na dievča, ktoré nikdy predtým nevidel a nebol ochotný byť pri posledných chvíľach jej života ale aj tak neutiekol.

„Nechápem, ako môžeš piť čaje. Taký prifajčený nápoj." „Aj preto piješ kávu a pri tom fajčíš?" © 2016 l všetky práva vyhradené l tatika700 Cover by my beloved second sis @petiizlv ❤ 141016 - #6 in short story 040717 - #4 in short story

Kto nemyslel na to, aké by bolo, keby sme boli mŕtvi? Ak ste o tom premýšľali, patríte k miliónom na tomto svete. Ja som k nim patrila taktiež. Neskôr som prišla na to, že človek dokáže prežiť. Ak patríte k potenciálnym samovrahom, prečítajte si moje dôvody, prečo to nerobiť, ešte kým je čas - po vašej smrti je málo pravdepodobné, že svoju chybu napravíte. (Nepíšte mi blbé komentáre typu: "Nerob si srandu z ľudí, ktorí na to myslia." Dobre poznám tieto pocity, prešla som si tým tiež.)

,,Povedz mi, aký som bol." ,,Odporný, namyslený, egocentrický prašivý hajzel." Povedala som príliš rýchlo na to, aby som si uvedomila čo hovorím. Rýchlo som si chytila ústa. ,,To som nechcela povedať." ,,Máš poriadne podrezaný jazyk a to sa mi páči. Takže sme neboli kamaráti." ,,Ty si chcel, ale ja som príliš nekompletná aby mi došlo o čo ti ide. Takže si ma každý deň urážal a ničil." Musela som mu povedať pravdu. On je jediný kto jej môže pomôcť a ona je jediná, ktorá ho môže zachrániť. Roxy je v maturantnom ročníku a miluje chlapca, ktorý v divadelnom predstavení recitoval Shakespearea a myslí si, že tým chlapcom je David Grand, ktorý sa jej páči od kedy ho prvýkrát videla. Ryan je vysokoškolák a jeho najlepším kamošom je David Grand. Roxy ho nezaujíma, potrebuje ju len na svoju záchranu. Lenže to si myslí on. Stačí jedno cvaknutie fotoaparátom a všetko je iné ako sa zdá. ~~~

❝i've delicately chosen letters to form words and words to form sentences, each sentence a colorful paint stroke on the canvas of my mind.❞ [ #1 in poetry on 27/08/16 ]