"Harry," osloví ma, pozerá sa na mňa ľadovými očami, ktorým zakázal prejaviť akékoľvek city. A ja neviem uhnúť pohľadom, aj keď sa snažím. "Musím ti niečo povedať." A potom, aj keď ešte nie je čas, viem, že to príde. Presne viem, čo povie. "Je to už dlhá doba, čo som si zakázal niečo ti naznačiť, ale musíš to vedieť," na chvíľu sa odmlčí, hlava sklonená k zemi, krásne vlasy na dosah mojej ruky. "Pravda je taká, že..." zlomí sa mu hlas. A potom, akoby to chcel mať rýchlo za sebou, vyklopí: "Milujem ťa, Harry."

Hnev, frustrácia, smútok, nenávisť, strach, bolesť...všetky tieto pocity Louisa zasiahli v momente, keď z Harryho úst vyšli slová, ktoré sa mu vryli hlboko do pamäte. V tom okamihu vedel, že toto je koniec, že už ďalej pokračovať nevládze. Nemôže.

Nájsť lásku sa v niektorých prípadoch zdá byť ľahké. Ja ale lásku nedostávam a dať ju? To by ste odo mňa chceli veľa. Možno raz, možno raz sa ku mne pocit ako je láska dostane. Možno raz... PREBIEHA KOREKCIA #BuďmeŠťastní #1 in fanfiction All Rights Reserved @ivuska2311 2015

Reči o mne, moja povesť je bitkár a sukničkár, len sa nad tým smejem. Som so svojím životom v celku spokojný. Teda bol som. Do chvíle, keď prišla ona. Mala neskutočne zelené oči, ako hlboký a nepreniknuteľný les. Bolo v nich niečo zvláštne.