Sypal som si popol na hlavu v očakávaní spásy. -Dodatok k príbehu Keď minulosť stretne prítomnosť-

Bola ako búrka. Nespútaná, miestami až naháňajúca strach. Ale pokiaľ bol človek pozorným, nebojácnym divákom, pokojne by sa do pohľadu na ňu mohol zamilovať. Nikdy však nemôžete vedieť, kedy udrie ten povestný blesk. 2018 • T. S. • @petiizlv

Pamätám si na deň, v ktorý sa odtrhol z reťaze. Bol to deň, keď sa všetko zmenilo, deň, v ktorý som vedela, že je niečo zle. Bol to deň, v ktorý som sa rozhodla mu pomôcť.

"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čosi zničiť. Ak totiž niekedy niečo nevyjde tak ako má, nič sa nestane.

„Kiežby som sa nikdy nenarodil do tohto domu! Kiežby som ťa nikdy nenazval matkou a teba otcom!" Timothy prišiel o svojho brata a sestry, od toho osudného večera ho nekontaktovali. Rodičia si vybíjali hnev, smútok, negativitu na ňom, takmer mu dávali za vinu aj zlé počasie. A on sám odohnal priateľov. Bol opustený chlapec, ktorému sa v hlave začali tvoriť verše piesní a zrazu vedel, že všetko bude iné. Tim im napísal. Všetkým. List s priloženou pesničkou. Nevedel ako to skončí, aké to bude mať pokračovanie, ale vedel, že piesne, ktoré napísal konečne musia výjsť zo šuflíka do rúk, ktorým aj patria. „Nerozumiem, kedy sa z môjho dieťaťa stalo monštrum?!" © 2017| TeressaPlumer cover by TeressaPlumer

Mohol by sa na ňu pokojne dívať aj každý deň. Všetkých dvadsaťštyri hodín denne by dokázal tráviť pri pozorovaní dievčaťa s blond vlasmi, ktoré ho uchvátilo už na prvý pohľad. Jeho Romana. Ale bol tu jeden problém. Ona nikdy nevidela jeho. © 201(6, 7)8 l T. S. | @petiizlv 6 - vymyslené v roku 2016 7 - dopísané v roku 2017 8 - vydané v roku 2018

Ona milovala pozorovanie obrazov a on zase miloval ju. Ich láska však bola záhadná, pretože bola jednostranná. Aspoň tak sa v skutočnosti javila. ~ Bola si pre mňa ako Da Vinciho kód. Jednoducho nerozlúštiteľná. Moje schopnosti podobné schopnostiam Roberta Langdona sa vytratili ako ten vánok, ktorý ti pri chôdzi postrapatil tvoje aj tak neposlušné vlasy. ~ © 2017 • T. S. • @petiizlv

Krvipreliatie. Poháre, z ktorých sme pili, boli možno biele, ale ich obsah mal sýtočervenú farbu. Nevedela som však či to bolo to červené víno, ktoré mi bolo najskôr naliate a prúdila mi z neho krv v žilách, alebo od začiatku tá krv sama. Pokojne to mohli byť aj slzy, ktoré sme za ten večer uronili kvôli všetkej tej bolesti, kvôli tým ustavičným bojom, pričom pri každom z nich sme stratili veľa krvi. Hovorím, čisté krvipreliatie. ©2017 | všetky práva vyhradené | T. S. | graphic by @petiizlv

Opíjali sme sa donemoty, akoby stav, kedy by sme mali byť triezvi, ani nikdy nemal nastať. Ale potom sa niečo zmenilo, čosi v našich životoch. Spoznali sme jeden druhého a následne sme už nemali dôvod opíjať sa alkoholom. Opíjala nás naša vzájomná láska. © 2017 / všetky práva vyhradené / T. S.

Našli by ste ju na fotke z polaroidu a znamená pre mňa všetko. ORIGINAL STORY: @edenthepotato