Poškvrnení, pre mnohých občanov obyčajné monštrá zodpovedné za úpadok systému. Pre iných zase zúfalé obete nekompetentnej vlády, túžiace po krajšom živote. Ktoré z týchto tvrdení je teda pravdivé? Sú títo poloviční démoni skutočne hrozbou pre ľudí alebo ide o nenávistnú propagandu? Začítajte sa do príbehu komisára Wilhelma Eisena, lovca poškvrnených a nájdite odpoveď na tieto otázky. Cover by @MichelleFire

Prebuď sa, Matka, tvoje deti volajú. Rozžiar svoju korunu, zažeň tmu mrazivú. Daj nám silu, Matka, vzkries mágiu, daruj jasné svetlo, v tieni duše hnijú. Vráť sa, Matička, spev náš sa končí, až ťažké ticho nastane, moc čar sa vytratí. - pieseň Ewerixa z Vežohradu - O súmraku a úsvite, posledná strofa

Čím si bol/a v moment, keď si sa narodil/a - bez titulov, vedomostí, predstáv, bez mena? Jednodielne dielo.

Nazývajú ho monštrom, nočnou hrúzou, zákernou beštiou šíriacou strach. Bróúgárd je kamenná bytosť, ktorá je vnímaná ako postrach všetkých ľudí v malom kráľovstve menom Percilon. Je pre nich chodiacim postrachom...ale aby sme im to nemali za zlé - má tri a pol metra, hlas mocný ako horská ozvena, jeho chôdza znie ako dopad prastarého stromu a sem-tam si pochutná na kamennej konštrukcii, ktorú vybudovali ľudia. Áno, Bróúgárd je tak trochu kameňožrút, hoc je nutné podotknúť, že nie je vyberavý a nevadí mu ani konzumácia takého zlata, striebra či medi (čo je pre kráľa Esgortha ozajstná pohroma), alebo zhltnúť na obed výdatný kus tehlového mostu. Ľudia ho naozaj nemajú radi a dávajú mu to najavo. Jeho kamenné telo ho však chráni pred väčšinou zbraní. Bróúgárd sa rozhodne nehrnie horlivo do boja, ale dokáže jednať na svoju veľkú tvrdú päsť - ak je to naozaj treba. Tak či onak, nás obor sa o problémy ľudského sveta nezaujíma (aj keď im ich občas nevedome spôsobuje). Ľudia mu nevadia a nebránia žiť si svojím tempom - pomalým, hlučným, a veselím, plným úcty voči veciam, ktoré majú úctu pre neho. COVER VYTVORILA @blur13icecream