Písal sa rok 2012, bolo leto a ja som sa s našimi chystala na dovolenku do Chorvátka. Chodievali sme tam každé leto. Milovala som to tam. Západ slnka, more a slnko a pocit slobody. Bolo ráno okolo 10 hodiny ráno a ja som sa vybrala aj s tatkom do mesta na rannú kávu. Bolo to úplne obyčajné ráno ako každe iné no vtedy sa to stalo. Prechádzala som sa pri majáku a pozerala okolo seba keď som ho zbadala. Bola to láska na prvý pohľad. On bez trička pomaly si vykračoval v ruke držal tašku a ten neopísateľný úsmev na tvári. Nikdy som neverila na lásku na prvý pohľad ale toto bolo iné. Celý čas ako sme išli oproti sebe sme pozerali na seba. Netušila som kto to bol ale vedela som jedno, že ho už neuvidím. Vrátila som sa do hotelu a premýšľala čo budem. Rozhodla som sa, že pôjdem do neďalekého baru kde mali aj internet a, že môj deň strávim tam. Sedela som v bare nič som nevnímala premýšľala som o tom chlapcovi čo som ráno videla. Popozerala som sa okolo seba a v bare sedel ON aj s kamarátmi. Usmievali sme sa na seba a hádzali pohľady na seba bolo to krásne. Po čase som sa postavila a odišla som z baru. Mala som stale pocit že za mnou niekto ide otočila som sa a On utekal za mnou. Spomalila som aby ma dobehol. Usmial sa na mna. Zistila som, že je z Prahy a volá sa Martin. Ešte v ten deň sme spolu išli von. Bolo to krásne. Prechádzka pri majáku západ slnka. Bolo to neopísateľne krásne. Poznala som ho len pár hodín ale mala som pocit, že ho poznám veľmi dlho poznáte ten pocit určite. Bola to tá najkrajšia noc v mojom živote. Martin na druhý deň ochádzal domov a ja som ho od tej doby nikdy nevidela. Možno to bol osud možno nie ale ja verím, že naše cesty sa ešte spolu spoja a nájdeme si k sebe cestu. Nikdy nezabudnem na den 11. augusta 2012. Je to neopísateľne krásna spomienka na neznámeho chlapca ktorý sa len tak zjavil a odišiel.

Som Rebecca. Zlomili mi srdce toľkí chalani, že už ani neverím, že nejaké mám. Rozhodla som sa pomstiť!

Čo vždy milovala, bol on. Jeho povahu. Jeho úsmev. Gestá. No najviac, čo na ňom vnímala ako úchvatné, boli jeho oči. Tie milovala z celého srdca.

Je ťažké rozlíšiť pravdu od lži... Najmä keď niekoho milujete z celého srdca, keď ste mu dali všetko. Aria je obyčajné dievča, ktoré stretne neobyčajného chlapca. Aj keď to nechce, zaľúbi sa.... #7 in Romance Ѵ #5 in Romance Ѵ :3 #3 in Romance Ѵ :OO

Oprela som sa lakťami o obe strany umývadla. Nie je divné, že som na seba takto naposledy zízala, keď ma pristihol a videl tie modriny? Nepatrne zavadím rukami o lem trička, ktorý jemne vytiahnem nahor. -Som rád, že sa to zahojilo,- ozve sa zrazu jeho hlas. Zodvihnem pohľad k jeho odrazu v zrkadle. Stojí za mnou a jemne drží moje boky pri svojom tele. Na moment nadviažem očný kontakt a hneď na to ho aj preruším a opravím si tričko. Nechcem na to myslieť. Nechcem, aby sa mi vracali tie nepekné spomienky, ktoré začínajú práve NÍM Teraz som niekde celkom inde. Obaja sme... Pomaly som sa k nemu otočila s úmyslom potichu okolo neho prejsť, avšak pán x ma trochu iné plány, keď ma jeho ruka zastavila v pohybe. -Kiara jaa, dúfam že chápeš, že to čo som ti včera povedal....že to čo so robil a ako som žil...dúfam, že vieš, že to skončilo. Už taký viac nie som a chcem aby si vedela, že so mnou si v bezpečí a tiež že, ja bez teba nie,- posledné slová šepol a dlaňou ma pohladil po líci. Neprestajne som mu hľadela do očí. Pár krát som zaklipkala očami aby som zahnala slzy pri spomienkach, že môj chlapec niekoho zabil. Privrela som k sebe tesnejšie viečka, pričom sa mi skotúľali dole lícom neposlušné slzy. -Nechcem o teba prísť kvôli svojej minulosti. Nechcem stratiť zmysel svojho života, svoje slnko vo chvíľach, keď sa zdá byť všetko stratené. Nechcem prísť o všetko čo mám.- zotrel mi ich a oprel si svoje čelo o to moje. Jeho ruky našli tie moje. Preplietol si so mnou prsty na oboch rukách. -Milujem ťa Kiara,- šepol v nebezpečnej blízkosti mojich pier. Vždy budem. Ľudia sa menia. Menia povahy tváre, vymieňajú si masky. Ako ich dokážeš vo svete od seba rozlíšiť??? Prosím vás o trpezlivosť. Príbeh,verím že vás ďalšími časťami zaujme,avsak varujem vás, prvé z tých, neprešli úpravou. 🙈

23-ročná Catherine Maison začína žiť svoj vysnený život ako novinárka v prestížnom časopise Marie Claire. V práci svojho života ešte nie je ďaleka tak dlho ako iné, skúsené spolupracovníčky a už má za úlohu urobiť interview so slávnym spevákom Zaynom Malikom. Podarí sa jej to a uspeje? Získa si Zaynovu priazeň a poskytne jej vôbec potrebné informácie?

Je to príbeh o 17.-ročnej Alex, ktorej sa pred pár mesiacmi zrútil život. Zomreli jej rodičia a navyše sa rozišla s priateľom. Sama nevie ako sa s tým vyrovnať, teda až kým ho nestretne. úplne odpúta všetku jej pozornosť.... Je o môj prvý príbeh na wattpade :) prosím berte ohľad aj na gramatické chyby :) *Adell

Pokračovanie príbehu Frozen heart.

Reči o mne, moja povesť je bitkár a sukničkár, len sa nad tým smejem. Som so svojím životom v celku spokojný. Teda bol som. Do chvíle, keď prišla ona. Mala neskutočne zelené oči, ako hlboký a nepreniknuteľný les. Bolo v nich niečo zvláštne.

Dvaja úplne odlišní ľudia. Michelle je veľmi múdre dievča, no jej život nie je práve najľahší. Lucas je obyčajný chalan, ktorého Michelle zaujme, no sám si to nechce priznať. Je to "rebel" ako sa patrí. Na začiatku je to len nenávisť...Stanú sa vôbec kamarátmi? Môže z nenávisti vzniknúť láska?