Nútená vydať sa za človeka, ktorého nikdy predtým nevidela, až príliš rýchlo spoznáva nový život... Hoci sedemnásťročná Anita prežíva najkrajšie roky bez láskavého objatia mamy, s hlavou plnou nádejí sa púšťa do každého dňa. Až do chvíle, keď sa po jedinom radikálnom rozhodnutí stáva bezmocnou bábkou vo svete podvodu, kde hlavné slovo majú peniaze a víťazom sa stáva ten, kto nemá zábrany vziať si, čo potrebuje. Kde teplo nehy zvádza nerovný boj s chladnou vypočítavosťou. Osud niekedy píše príbehy za nás. Bude mať odvahu vziať pero do vlastných rúk?

"Žiadna z nás nevedela, komu bude odteraz zahrievať posteľ."

Je jej únoscom, no zároveň jediným, kto ju smie chrániť. „V každom ryse jej tváre som nachádzal tisíc podobností s človekom, ktorého by som dokázal dobiť holými rukami. Spôsobom, akým sa dívala, hovorila, či hýbala, mi ho pripomínala tak vtieravo, že som jej mal chvíľami chuť urobiť to, čo by som bez váhania spravil jemu. No ona, nech bola vinnou, nech bola jeho krvou alebo najhorším zlom, v prvom rade bola ženou. Bola až príliš mladá. Dnes som voči nej nevystupoval ako ten silnejší. Nezažil som pocit víťazstva ani moci, necítil som, že nad ňou získavam prevahu. Mal som pred očami náš cieľ, z duše sa mi ale protivil strach v jej tvári. Chcel som jej prikázať, nech sa na mňa nedíva, ale bez pocitu, že som slaboch." Zviazaná svetom, ktorý dávno prestal dávať zmysel, našla v jeho očiach záchranu. Zverila mu lásku.

Kiara už od mala miluje motorky, ku ktorým ju priviedol brat. Vtedy ešte nikto netušil, ako ju to pohltí a aká známa sa vďaka tomu stane. Avšak po najväčšom páde v jej „kariére" sa všetko zmení. Zvládne sa vrátiť v motocrosse tam, kde bola pred tým? Získa vďaka tejto nepríjemnej skúsenosti svojho životného partnera? Príbeh plný lásky, vášne, odhodlania a športu. ?

Amy je normální 16ti letá holka, která chodí na střední... Co se však stane, když se takzvaný "průserář" Matty začne kolem Amy víc a víc motat ? ... Může to dopadnout dobře ? .. Amy není žádná šprtka, má trošku rebelský styl, a občas nějaký ten průšvih ...

Kdo ví, zda není život umíráním a smrt životem. -EURIPIDÉS-

Keď sa deň blížil ku koncu, Vlado a Samo si ľahli a šli spať. Ja som počkala ešte nejaký čas, asi hodinu. Štípala som sa do ruky, aby som náhodou nezaspala. Keď som uznala za vhodné, čo najtichšie som sa postavila a prešla ku oknu. Opatrne som cez neho preliezla a vyskočila von. Tam som ani chvíľu nerozmýšľala a bežala ako o život preč, tmavým lesom.