Moje poetické chvíľky písané v neskorých večerných alebo v skorých ranných hodinách. možno sa v niektorých nájdete, niektoré možno nepochopíte. Venované všetkým ľuďom, ktorý pre mňa niečo znamenali alebo stále znamenajú. #17 in poetry - 5.9.17❤ #11 in poetry - 27.11.17❤ #5 in poetry - 28.11.17❤ #4 in poetry - 2.2.18❤ #2 in poetry - 16.2.18 ❤ #1 in poetry - 21.4.18✨

Život s človekom, ktorý trpí bipolárnou poruchou, by mnohí opísali ako jazdu na divokom kolotoči. Na kolotoči, ktorý sa raz točí prirýchlo a raz nahodí spätný chod a točí sa skoro nebadateľne. Dosiahnuť niečo medzi je skoro nemožné.

Nikto ich nikdy nevidí... Ukazujú sa len v noci. Väčšina si ich ani nevšimne. Po mestách sa potulujú väčšinou v noci a cez deň vyzerajú ako my... Aj takí medzi nami sú a vyberajú si náhodných ľudí, ako aj obyčajné, dievča na prechádzke so psom. Volajú sa Stopári. Temný Stopári. Ľudí väčšinou potrebujú len na to, aby sa mali čím nakŕmiť. No každý Stopár musí chodiť v páre a preto si z obete spraví buď spoločníka, alebo jedlo. Môže si vybrať. Všetci potrebujú spojenca, ale keď je niekto temný Stopár, potrebuje niekoho zo sveta dobra. Presne ako čierna potrebuje bielu.