V jednej z najväčších väzníc sveta, ktorej meno Inferi často prináleží skutočnému peklu, vládne nad najhoršou hŕstkou trestancov tvrdý režim. Sadistickí strážnici vybíjajúci si zlosť či frustráciu na väzňoch sú každodenným chlebom, no predsa sa nájde výnimka. Leo, syn riaditeľa väznice, ktorého cieľom nie je zotrvať na násilnej pozícii strážnika, no v budúcnosti zdediť otcovu kancelársku prácu na poste šéfa, nechová ako jeden z mála bacharov k väzňom žiadnu zášť. Pozitívny, ba priam naivný prístup, že sa každý dokáže zmeniť však nestačí k tomu, aby si ho násilný zločinci obľúbili, a hoci jeho mierne zaobchádzanie považujú mnohí za zraniteľné, strach z hnevu riaditeľa im nedovolí na neškodného strážnika stiahnuť ruky. Avšak čo ak sa zhodou udalostí pozície zmenia a doposiaľ nedotknuteľný mladík skončí na druhej strane mreží medzi zverou, na ktorú pred tým dohliadal, v cele tajuplného väzňa, ktorého mával na starosti? Vhodený do stredu pekla, ktorému mal pôvodne vládnuť, čoskoro zistí, že problémom nie sú samotní väzni, ale jeho na prvý pohľad nečinný spolubývajúci, ktorého jediná podmienka na spolunažívanie kladie rázny zákaz vyslovenia jedinej otázky na čokoľvek, kedy vykoná...otázky "prečo".

Drzá a neskrotná omega vs panovačná a arogantná alfa. Kto vydrží znášať toho druhého dlhšie? "Nenávidím ta Harold!" "Aj ja teba Honey"

Nikdy by som nepovedala, že raz vymením svoj pokojný život v útulnom domčeku za nebezpečné dobrodružstvo v lese s vlkmi. Áno, počuli ste správne. S vlkmi! To však ešte stále nie je všetko. Jeden z nich totižto tvrdí, že som jeho spriaznená duša, bla, bla, bla, že sme si osudovo súdení - pf, isteže hej! -, že sme stvorení jeden pre druhého a bla-bla-bla-bla-bla. Ale nebojte sa. Nehodila som sa mu ihneď okolo krku. Koniec koncov, Červená Čiapočka sa predsa tiež nezamilovala do vlka. Zatiaľ.

Príbeh je pokračovaním prvého dielu, čiže varujem, že skôr než ho otvoríte (či prečítate popis pod týmto textom, tiež obsahujúci spoilery jednotky) je treba mať pre pochopenie deja prečítané prvý diel a všetky bonusové diely k nej. Keď toto už spĺňate prajem príjemné čítanie^^ Po udalostiach spred pár mesiacov, kedy boli dve z krajín nútené nahradiť svojich starostov a napraviť chyby tých predchádzajúcich, sa mohlo zdať, že sa všetko vracia do normálu. Jayl, snažiaci si zvyknúť na prítomnosť svojho brata, pri všetkom chaose naokolo nezabúda venovať pozornosť v podobe drzosti svojmu sadistickému patrónovi, aby ich vzťah nebodaj nestratil na iskre. Ian, užívajúci si každodenný život s plnou výdržou, naďalej ukazuje zverencovi, že občas je mlčať zlato..a občas zasa nie. Stefan, zahĺbený do nových povinností, nezanedbávajúc však výchovu svojho otrockého chlapca a aj samotný Lukas, ktorého šťastím je pánova spokojnosť. Všetci si opäť zvykajú na bežnú rutinu. Pokoj, ktorý v Grosvele nastal, hoc by sa mohol zdať príjemnou zmenou, je však napriek všetkému nezvyčajný a každému, kto sa nad ním zamyslí, pripomína skôr ticho pred búrkou. Podsvetie, ktorého takmer plnú kontrolu po Michelovej smrti ochotne prevzal Ian, ukazuje, že niekdajší starosta mal viac než jedno tajomstvo, ktoré pred svojimi zverencami zamlčal a aj Stefan čoskoro zisťuje, že prebrať po svojom patrónovi krajinu, nebude také jednoduché, ako si navrával..či už vďaka novej podozrivo ústretovej vláde Hretme alebo neúspešným pátraním po otrockých deťoch, po ktorých sa akoby uzavretím obchodov podsvetia zľahla zem. Problémov je čoskoro viac než dosť a aj Ian zisťuje, že ak chce naďalej ochrániť, čo mu je drahé, bude musieť niečo obetovať..a možno len postačí popustiť uzdu sebakontroly. Ostatne...veď čo by už len sadista pre svojho masochistu neurobil

Pozerala som sa na postavu vyššiu a mohutnejšiu než som bola ja sama. Muž, ktorého by každá žena chcela, stal rovno predo mnou. Havranie vlasy z neho robili kráľa v celej vlkodlačej svorke, ktorú on sám viedol. "Vieš, niekedy si hovorím, že sa ani nepoznáme" Nastalo medzi nami veľké minútové ticho. Ruky som si chcela založiť na prsia, ale nebolo to možné, keďže som na rukách mala okovy, ktoré potláčali moje schopnosti. Bolo mi ľúto, že som mu to povedala bez akéhokoľvek citu k nemu, ale nemôže ma tu držať neprávom. V mihu oka som sa opierala o chladnú stenu. Jeho ruka mi bránila poriadne sa nadýchnuť. No čo ma dostalo viac, bolo, že v jeho očiach som videla strach. Aj keď by som to teraz mala byť ja, kto sa bude báť. "Faith .. " prehovoril so sklopeným zrakom a dal preč svoju ruku od môjho hrdla a ustúpil o krok dozadu. Konečne som sa mohla nadýchnuť. "Nikdy by som ti nechcel ublížiť, Faith, ani nič podobné čím by som ťa ranil, ale ver mi, je to len pre tvoje bezpečie. Keď to všetko skončí .." Nemohol dohovoriť pretože som ho predbehla. "Tak bezpečie. Alec, ak ma chceš ochrániť, tak by si ma mal nechať ísť si po svojom. Dokážem sa ochrániť aj sama. Som najmocnejšia čarodejnica aká kedy mohla existovať a ty sa o mňa bojíš? Nechápem čo sa to s tebou v posledný čas deje, ale ja to zistím a nenechám to tak." Po dohovorení posledného slova sa mi do očí nahrnuli slzy. Nečakala som, že sa niekedy dostaneme do takého rozhovoru. Vždy sme sa na niečom veľakrát nezhodli, ale toto bolo niečo iné. "Je mi to vážne ľúto! Faith, ale inak to nejde. Prepáč." Keď som ho chcela udrieť do svalnatej a tvrdej hrude, pocítila som, ako sa jeho dlaň s kusom látky dotýka mojich pier a zároveň aj nosu. Posledné čo som videla boli zelené smaragdy posadené na anjelskej tvári pozerajúce na mňa s hlbokou majetníckosťou a... bolesťou.