,,Holder, prosím, prestaň plakať." Bolelo ma z toho srdce. Nikdy by mi nenapadlo, že uvidím a budem počuť Holdera plakať. Ale to je presne to. Nikdy nevieme, kedy nás zmôžu pocity, ktoré v sebe máme. ,,Ráno odchádzam späť domov."

Časopiesok je celý o jednom chlapcovi, ale rôznych pohľadoch na situácie, ktoré sa diali. Niektoré veci sú zveličené, ale ktoré, to vám nepoviem ^^ Menšia ochutnávka: - Strávim čas s anjelmi v tom sade ruží, aj keď prachom som bola a byť ním, by som si mohla celkom užiť. Rozmýšľam, či chcem armáde mŕtvych slúžiť, čím menej sa bavíme, tým viac začínam po tom túžiť. - Jedinečnosť, keď spojili sme naše duše perami, už kráčame ruka v ruke domov a ráno sa znovu budím medzi štyrmi stenami, zas prežívať bez teba ten jednoliaty horor. - Rozumiem si s tebou viac ako sama so sebou. Ako do hory volám, presne takou si ozvenou a keby si mi dal jedinú pusu teraz, bolo by to pre mňa ako kúsok neba.