„Fotky nie sú tak dobré ako realita, lebo sa na nich nedajú zachytiť duše." Toto je veta, s ktorou sa veľmi často stretávam. A som tu, aby som dokázala opak. To som ja. Fotografka. Za obálku ďakujem úžasnej @BabuWixx

Rodičia z nás chcú mať dokonalých mladých ľudí. Už keď sme sa narodili vybrali nám našu budúcnosť. Očakávajú od nás, že ju budeme nasledovať. Ale čo ak to nie je to čo chcem?

Ahojte volám sa Lara a som úplne obyčajne šestnásť ročné dievča. No asi nie úplne. Moji spolužiaci si o mne myslia že som decká, divná, nenormálna a iné veci.Ja som si už však zvykla. Baví ma žiť vo svojom vlastnom svete v ktorom verím že existujú upíri, elfovia a podobné stvorenia. Až kým nestretnem dvoch chalanov ktorý mi život obrátia hore nohami. Zmenila som sa.

Každé ráno som sa budila s tou istou vôňou. Vôňou ruží. Od neho. Po dobu dvoch týždňov. | 2016 • Slovensko • Ivinkaaa |

Nikdy som na ňu nezabudol. Pokračovanie príbehu The roses in my bedroom jeho pohľadom. | 2016 • Slovensko • Ivinkaaa |

A ona fajčila jednu cigaretu za druhou. Nezapaľovala si ich však zapaľovačom či sirkami, ale sviečkou, ktorá jej horela zakaždým, keď kreslila alebo maľovala. Bol to jej spôsob umenia. Fajčila a tvorila. © 2017 l všetky práva vyhradené l T. S. • cover by @petiizlv •

Mala v pláne drzo vtrhnúť do jeho života a spoznať každý jeden kút jeho duše. Prekutrať každý zaprášený kút, o ktorý sa nikto nezaujímal lebo ten navonok nebolo vidieť. No možno sa on vlámal do jej života bez toho,aby si to ona uvedomila. Vnikol do jej duše ako hurikán a ona si ani nestihla uvedomiť,že sa pravdepodobne do neho zamilovala. Do chlapca s čiernou gitarou. Za obálku vďačím @infinitum11

Každý chce byť výnimočný. Každý chce vyčnievať z radu zástupov. Chce byť niekým, kto neupadne do jedného a rovnakého stereotypu. No aj tak to vždy skončí pri chcení. Málo kto má tú odvahu odporovať pravidlám spoločnosti. Odporovať tým, od ktorých závisí váš život. Doslova. Každý jeden túži byť aspoň na chvíľu ten rebel, ten, ktorý nemá hranice a nezaujíma sa o myšlienky druhých. Jamie je priamym príkladom čiernej ovce spoločnosti, ktorá nemá žiadne zásady. Je príkladom, že tie sentimentálne sračky, ako sú lupene ruží, pekné slovíčka alebo len romantické filmy nezmenia spoločnosť k lepšiemu. Na druhej strane je Luke. Chlapec presadzujúci si svoje trocha rozdielnym spôsobom, no s tým istým účelom ako dievča, ktoré stretne a drzým správaním ho zaujme. Jeho nálada stúpa alebo klesá podľa zobudenia. Je nevyspytateľný, okúzľujúci, každá sa za ním obzrie, no on uprednostňuje partiu, chľast a vlastne všetko v rozpore so spoločenskými pravidlami. Obaja sa prebíjajú spoločnosťou a ani jeden nechce skončiť ako tí, ktorých stretávajú dennodenne v svojom okolí.

Madison Hartová , populárne dievča, ktoré sa rado zahráva s ohňom a bez problémov láme srdcia. Aj keď si každý myslí, že je hrozná, namyslená a egoistka. Je však priveľmi citlivá, všetko si berie k srdcu a taktiež inteligentná. Vedie školské roztlieskavačky a je ich kapitánkou. Začína sa nový školský rok a Madison si povedala, že by sa mala zmeniť. Liam Parker, nový chalan na ich škole, ktorý si hneď získa povesť bad boya. Nepatrí do ich školy ani týždeň a už je na čele futbalového tímu, protivníkov zráža násilne, v jeho obrovskom dome usporadúva všelijaké párty, na ktoré sú pozvaní len tí najlepší. Je to aj drogový díler, ktorý sám pije a fajčí všetko možné. Je nepoučiteľný. V škole dostáva tie najhoršie známky aj napriek tomu, že je inteligentnejší než sa zdá. Často je surový a má arogantné správanie. Spáva s každou, ktorej sa to páči a nemieni sa meniť. Ako sa skrížia cesty týchto dvoch úplne rozličných ľudí? A zmení sa tým niečo v ich životoch? © lily_46 Created: 3.9. 2017 Completed: 17.2. 2018 Cover by: lily_46

„Nauč ma fajčiť." „Otvor ústa do písmena O."Urobila som ako nakázal a v momente ho pochytil záchvat smiechu. Až potom som pochopila, že moja požiadavka mala dvojzmysel. Zamračila som sa až tak veľmi, že sa prestal smiať a jeho výraz nahradil vážny výraz a jeho hlas vážny tón. „Nie." „Nie?" „Nie." „Prečo nie?" „Tvoj život nesmie byť kratší, čo i len o päť minút."