Reči o mne, moja povesť je bitkár a sukničkár, len sa nad tým smejem. Som so svojím životom v celku spokojný. Teda bol som. Do chvíle, keď prišla ona. Mala neskutočne zelené oči, ako hlboký a nepreniknuteľný les. Bolo v nich niečo zvláštne.
Keď sa deň blížil ku koncu, Vlado a Samo si ľahli a šli spať. Ja som počkala ešte nejaký čas, asi hodinu. Štípala som sa do ruky, aby som náhodou nezaspala. Keď som uznala za vhodné, čo najtichšie som sa postavila a prešla ku oknu. Opatrne som cez neho preliezla a vyskočila von. Tam som ani chvíľu nerozmýšľala a bežal...