Je to láska alebo ich osud? Súrodenecká láska z ktorej vznikne skutočna láska. Ako to celé dopadne? Dozvieš sa keď si to prečítaš.

Volám sa Grace Laurenc. Žijem si kľudný život so Sebastiánom. Sebastián je môj brat. Nevlastný brat. Máme sa veľmi rady. Možno až príliš na to že sme súrodenci.

,,Zlato choď sa pobaliť sťahujeme sa do Nórska" kričala mama na mňa keď som spala ,,Mamiii...mám tu kamarátku a priateľa" bola som smutná Vtom mi volal priateľ Denis že už vie o všetkom že sa sťahujeme a že vzťah na diaľku nie je dobrý. Súhlasila som že sa rozídeme. Bola som smutná a spala ďalej. ,,Annie! Je tu Mia a ide s nami. Ide bez rodičov tak sa postav a začni sa baliť!" kričala mi v izbe mama ,,Dobre dobre už idem" aj tak som ešte spala ,,An?" ,,hmmmmmm??" hmkala som zo spánku ,,Niečo ti musím povedať, ukázať a pustiť" povedala a pustila pesničku Like it-Like IT od...Marcusa a Martinusa? ,,No čo je?" už som sedela na posteli ,,Pozri" a ukázala nášu adresu kde boli napísané priezviska na domoch (viete ako to myslím) Čítala som: ,,Andersenovci tí sú vedľa nás, Budajovci tí sú tiež vedľa nás, Gunnarsenovci tí sú oproti, Hruskovci tí sú vedľa... Gunnarsenovci? Nie je to Marcus a Martinus?..." ,, Áno" odpovedala Mia ,,Aaaaaa" spišťala som na celý dom čo znamená že pribehla moja mama a oco ku nám do izby. Všetko som im vysvetlila a mohli sme ísť

Ahoj volám sa Erika. Som vojačka. Som kapitánka. Mám 17 áno viem som mladá ale začala som ako malá. Hneď som vedela čo chcem robiť. Momentálne som sa presťahovala. Chcela som mať prestávku od ľudí. Nechcem aby niekto vedel že som vojačka. Začala som normálne chodiť na strednú. Áno nič moc prísť týždeň pred koncom školy ale mne to nevadí.