Život je ako kyvadlo... Presúva sa pomaly zo strany na stranu... Je však možné udržať sa na jednej zo strán dlhšie ako iba nachvíľu? Alebo nás aj tak zmetie ako chce sám? 4. 2. 2017 - #3 in Poetry 6. 2. 2017 - #2 in Poetry 2. 3. 2017 - #1 in Poetry :3

Dráhy hviezd, nemajú destináciu Vlak udalostí, nepríde na stanicu Vnútro a vonkajšok, všetkého ja Tancuje na bále, parketom tma Pokračovanie života po konci sveta. Aj o tom je táto zbierka.

Ponorte sa do sveta úvah pomocou mojej najobľúbenejšej zbierky z mojich diel. Nájdete tu odpovede na každú dôležitú otázku.

Príbehy s dávkou sentimentu, erotiky, vrážd a rôznych dôvodov, prečo sa tam ľudia dostali.

Koniec sveta sa pred pol dekádou v roku x skutočne stal. Málokto odvtedy ostal živý. Básne sú písané pri mojich pravidelných depriváciach spánku.

Rovnobežka alebo paralela v geometrii je priamka majúca s inou priamkou stálu vzájomnú vzdialenosť. V tomto prípade zobrazujú rovnobežky osudy ľudí, ktorí sa cítia byť zvláštne osamelí. Prežívajú strasti a útrapy kratochvíľ, mieria niekam, kde doposiaľ neboli a ani netušia, že rovnaký smútok necítia ani zďaleka len oni. Ich životy rovnobežne plynú so životmi iných, sú si tak veľmi podobné - blízko na dosah prstov - a predsa sa nedokážu nájsť. Také je, žiaľ, nekonečné trápenie rovnobežiek. // Zbierka poviedok a chaotických myšlienok.