Každú noc sa mi sníva to isté. Som na mieste, ktoré vyzerá úplne inak ako to, na ktoré som zvyknutá. Ale nie je rozdielne len miesto, sú to aj moje pocity. Každým snom som nervóznejšia.

Nikdy som moc nerozmýšľala nad tým, ako sa skončí môj život. Či budem umierať sama v kresle, alebo obklopená vnúčatami. Narodíme sa, odžijeme, umrieme. Počas toho kolobehu sa budeme smiať, plakať, kričať a oslavovať. Užívať si každý deň akoby bol posledný a niekedy sa zastavíme a obzrieme sa späť, ako ďaleko sme prišli. Zamilovali by sme sa a spoznali pocit zlomeného srdca. Kúpili by sme si auto, vybavili hypotéku a mali deti s niekým, koho si vezmeme. A možno by sme sa rozviedli a deti by sme si striedali. Pili s priateľmi po večeroch víno a smiali sa pri pohľadoch na staré fotky. Plakali by sme, keď sa nám narodí prvé vnúča alebo by sme zaspávali v posteli vedľa niekoho, koho nemilujeme. A nakoniec by sme si uvedomili, že život je tak krehký, že sme odkázaní byť slonmi v porceláne a čakať na to, kým príde súdny deň. A možno predsa len nájdeme niekoho s kým zostarneme a nemusíme mať deti, pretože by sme boli otrávení nárokmi spoločnosti. Nikdy som sa neutápala v myšlienkach aká bude večnosť, pretože môj život mal koniec. Realita sa zmenila a ja sa musím naučiť žiť s pocitom, že som nesmrteľná. Že ma nezabije choroba, chrípka ani guľka vystrelená zbraňou. Príbeh človeka, ktorý nemal na výber kvôli rodine a osudu. Príbeh ženy, ktorá umrela aby sa naučila žiť, a musela zaťať tesáky aby prežila. Tento príbeh je pre mňa jedna veľká metafora ľudského života, pretransformovaná do tela netvora, ktorými občas ľudia vedia byť. Musíme sa naučiť disciplíne tela a myšlienok, aby sme sa nepoddali zlu a temnote sveta. ------------------------------------------ Príbeh je dokončený, ale nezverejnené kapitoly sú súkromné pokiaľ neprejdú úpravou. :)

Nastalo zas to ticho. Pozrela som sa hore do tých jeho krásnych očí. Z nahnevaných čiernych sa znova stali tie tmavo-hnedé usmiaté očká, z ktorých vždy idem do kolien. Usmial sa na mňa a ja som vtedy pochopila, že k sebe patríme. 4.7. 2020 - #1 in Paris

Boli sme sami. Okolo nás len steny a svetlá. A predsa nám nič nechýbalo. Užívali sme si jeden druhého.

Kiara už od mala miluje motorky, ku ktorým ju priviedol brat. Vtedy ešte nikto netušil, ako ju to pohltí a aká známa sa vďaka tomu stane. Avšak po najväčšom páde v jej „kariére" sa všetko zmení. Zvládne sa vrátiť v motocrosse tam, kde bola pred tým? Získa vďaka tejto nepríjemnej skúsenosti svojho životného partnera? Príbeh plný lásky, vášne, odhodlania a športu. ?