"Olívia!" Skríkol Noah so zaťatými päsťami pri tele. Nervózne som prehltla knedlík v hrdle a pridala do kroku. Ak ma tentokrát uvidí plakať nezmierim sa s tým. Bol však omnoho rýchlejší. Prstami ma stiahol za lakeť a otočil ma k sebe. Zamrzla som. Uprene som hladela na svoje tenisky akoby to bol záchranný bod. Nemám žiadny plán B. Je na čase postaviť sa tomuto problému menom Noah Eggerson. "Olívia! Chcel som ti poveda.. ty plačeš?!" Zarazene pustil moju ruku. "Nie Noah ja neplačem! Ja nemám city! Som z kameňa! Pretože som rovnako bezcitná ako ty!" Plula som slovo za slovom zatiaľ, čo on s pootvorenými perami sledoval ako sa pred ním mením na nepoznanie. Zalapala som po dychu a zašepkala som: "Ani sa mi nepokúšaj niečo hovoriť! Žiadne ospravedlnenie za niečo, čo aj tak urobíš znova a znova! Mám už toho nátlaku akurát tak dosť! Všetký 100 problémov, čo mám prišlo do môjho života spolu s tebou. Choď, zbal si tých 100 problémov a kúp si niečo užitočné ako charakter. Možno ťa to naučí, že iný majú city." Povedala som s poslednou odvahou a rozbehla som sa do izby tesne predtým ako som svoje zlomené kúsky vysypala na špinavú podlahu.

Anonymita pre ňu znamená prežitie. Všetky jej taktiky vychádzajú a svoje informácie si doposiaľ drží v tajnosti. Čo sa však zmení, ak jej do cesty príde rovnocenný nepriateľ, ktorý od nej musí získať všetko? Ktorá strana vyhrá?

Je celkom komické, že jediné miesto, kde zabúdam na okolitý svet sú obyčajné stránky poliate atramentom.