Taira sa nedobrovoľne vydáva na púť svetom, ktorý pohltila temnota. Strastiplnou cestou nachádza toho, koho nehľadala. Alebo skôr on našiel ju? Podarí sa jej poraziť temnotu? Zničí ju? Podmaní si ju? Alebo sa jej iba vysmeje? To vie iba ona, Taira White. ••• Som svoja. Možno trocha drzá, možno bezcitná a náladová... desivá. Ale to vravím ja. Na moje slovo sa však nedá spoľahnúť. Viem ale jedno. Nikdy nebudem jeho. ••• #1 in WAR - 13. 10.'22 #1 in BLOOD - 10. 12.'22 #1 in FANTASY - 13. 12.'22 #1 in OSUD - 27.12.'22 #2 in WEREWOLF - 3.1.'23 #2 in WOLF - 1.1.'23 #1 in WEREWOLF -12.1.'23 #1 in LÁSKA - 14. 5. '23 #1 in DOBRODRUŽSTVO - 5. 1.'24

• pokračovanie Nikdy tvoja • Stala sa nikým. Vlk samotár bez minulosti. S prázdnym srdcom a v nekonečnej samote prežíva deň za dňom. Do snov sa jej však vkráda ktosi, kto ju žiada, aby sa vrátila. Nebesky modré oči a omamná vôňa jarného vánku. Niečo jej ale našepkáva, že nechce vedieť kto je on a ani kým bola ona. A tak len prežíva a zabíja všetko živé, čo jej vojde do cesty. Nechcela zažiť pocit straty, no stratila všetko. Bola obávaná, mocná, zachránila svet. Ale, kto zachráni ju? Kto znova rozdúcha ten plameň v jej ľadovom srdci? Je to ešte vôbec možné? Dovolí to ona? Stačí, ak tomu verí len jeden vlk. On... len on jediný sa ju môže pokúsiť skrotiť. ••• „Nechcel som ťa napadnúť. Konečne sme po mesiacoch zachytili tvoju stopu. Mohol som čakať, že nás neprivítaš s otvorenou náručou. Vždy si bola taká..." zadíva sa kamsi za mňa a zaškrípe zubami. „Milá, dobrosrdečná, tancujúca v rannej rose... ?" odfrknem si s miernym úškrnom na tvári. „Skôr, tvrdohlavá, kúsavá, nepríjemná..." opraví ma okamžite. Ok, uznávam, že ma tento prašivý čokel trocha pozná. Tento opis by na mňa mohol sedieť. Tentokrát sa mierne pousmejem. Och, áno, som proste dokonalá. ... #1 in BLOOD - 12. 2. '23 #1 in BOJ - 19. 3. '23

Čo všetko sa vlastne dá stihnúť za jediný deň? Priznám sa, na toto som teraz, uprostred chaosu a zvláštnych zvukov, nemyslel prvýkrát. Často som myslel na to, čo spravím deň predtým, než spácham samovraždu. Väčšinou som robil to isté : vstal, zjedol som cereálie s mliekom, šiel na záchod, bol v škole, odbil trikrát basketbalku o zem, prišiel dnu, počúval hádku rodičov, šiel do kuchyne, zjedol obľúbené cukríky, vypočul si obľúbenú pieseň, napísal list, ktorý znel takmer identicky a odcupital do kúpeľne. A odtiaľ po neúspešnom pokuse do izby, kde som nahý ležal v posteli a mrzol od zimy ako trest za to, že som taký neschopný. No čo budem robiť teraz, keď viem, že sa mi to konečne podarí ? cover od úžasnej @A_m_i_s, ❤️🤍❤️

Nicolo žije se svým starším bratrem a věčně opilou matkou v karavanu. Kromě kreslení komiksů ho v životě nic moc nebaví. Nemá žádné sny ani životní plány a rozhodně to není žádný svatoušek. Jedinou autoritou je pro něj brácha. Takže když se ten nový kluk, který se právě přistěhoval do karavanu vedle, s bráchou vsadí, že dokáže sbalit úplně každého - klidně i právě Nicola - nedovolí si Nicolo bráchu zklamat. A tak ho čeká sedm schůzek s tím novým klukem. Úkol je jasný, nezamilovat se!

Aj keď mala pravdu, on sa jej silou mocou snažil dokázať, že ju nemá. A potom ho pohltila bažina plná sračiek, do ktorej sa skočil schovať pred jej slovami. Nakoniec sa v nej cukal tak dlho, až ho do svojich útrob vtiahla celého. °°° Nechápal som, ako som sa mohol dostať do takej psychickej aj fyzickej riti. Ako sa to stalo? Kedy? Naozaj som už nevedel. Obviňoval som každého, okrem seba. --- Ďalší krátky príbeh s ťažkým osudom. /v príbehu sa môžu ocitnúť vulgarizmy/

Keď si po riadnom fláme nájdete záhadný symbol na tele, nemôže ísť o nič iné ako o kamarátsky výstrelok. No keď vás zvedavosť dostane do podzemných chodieb kláštora a ocitnete sa v hľadáčiku vplyvných ľudí, sled udalostí dostane nový rozmer....

Lisha si myslela, že pri Danovi našla svoje šťastie. To ale nadobudlo horkú príchuť a snaha dosiahnuť odpustenie sa zmenila na peklo, z ktorého nevedela von. Žila v presvedčení, že si to všetko zaslúži. A keď v sebe našla silu odísť, zistila, že je príliš poškodená. Na svojej ceste za uzravením zlomeného srdca i mysle, stretáva Jessa, ktorý otvorí staré rany. Čo ale nečaká, že jeho prítomnosť rozdúcha dávno zabudnuté city. Bolestné zážitky sú stále príliš silné a rany na duši hlbšie, ako si myslela. Poznačená minulosťou a stále prítomným strachom nedokáže celkom prijať prísľub šťastia, ktoré sa jej Jess ponúka. Ak by sa však dokázala zbaviť zlého pocitu zo seba samej, dokázala by prijať nie len nádej na vyliečenie, ale aj oveľa viac. ------ *príbeh obsahuje vulgarizmy, sexuálne scény/násilie, sebapoškodzovanie* #1 Depresia - 26. 1. '23 #1 Cry - 30. 1. '23 #1 Bolesť - 3. 9. '23 #1 Romantika - 16. 2. '24

„Nič zlé si nespravila. No tak, neplač mi tu. Kto je moja najstatočnejšia sestrička?" Spýtal sa a opakom ruky mi zotrel slzu. To posledné slovo povedal s toľkou láskou, až som sa na neho musela znova pozrieť. V tom sa na mňa usmial a ja som vedela, že sa na neho môžem spoľahnúť a zdôveriť sa mu. Že je tu pre mňa a ja pre neho. „Deti... tie deti sa mi smiali." Po tej vete sa nahol a objal ma. Ucítila som v jeho náručí vôňu domova a privinula som sa k nemu. „Nech sa smiali. Viem, že sa mi to ľahko hovorí, ale nevšímaj si ich. Verím, že to dokážeš. Si silná, Sarah. Len o tom možno teraz nevieš." [Jednodielny príbeh do súťaže PísaniePreRadosť, Prompt #14 od @AmbassadorsCZSK]

Magie zmizela. Není jasné, proč se tomu tak stalo, ale tato skutečnost změnila svět k nepoznání. Budovy padly k zemi, silní čarodějové zemřeli a ti slabí se snaží přežít. Bertolt patří k těm, kteří měli takové štěstí, že je ztráta magie nezabila. Vydává se proto hledat svou rodinu, kterou následně nalézá zavalenou hromadou trosek. Povede se mu zachránit jen bratra, s nímž podniká přes šest set kilometrů dlouhou cestu na druhý konec státu, při níž narazí na prazvláštního muže, který tvrdí, že s jejich pomocí dokáže světu vrátit to, co mu bylo odcizeno. Ovšem nikdo neví za jakou cenu. ☆ Speciální poděkování patří: @AndrewDareon → za skvělej cover. @fifuska25 → za betaci a kopání do mě, abych to konečně dopsal.