"Čo rada robíš?" "Nič!" "Máš vôbec srdce?" "Nie!" Dievča ktoré nemalo rado vôbec nič a chlapec ktorý nikdy nič nevzdával. Jediné čo niekedy potrebujeme je len nechodiť kam nechceme, hľadať tam, kde by nikto nehľadal, odmietnuť úplne všetko alebo čosi zničiť. Ak totiž niekedy niečo nevyjde tak ako má, nič sa nestane.

Ona bola takmer neviditeľná. On bol naoko dokonalý. No obaja boli výnimoční.

❕𝐕𝐈𝐀𝐂𝐃𝐈𝐄𝐋𝐍𝐀 𝐏𝐎𝐕𝐈𝐄𝐃𝐊𝐀❕ Mal ju zabiť, pretože práve kvôli nej prišiel o manželku. Ibaže v pavučine zločinu nikdy nie je iba jeden vinník. Za múrmi mafie neexistuje súcit ani otrepaná fráza: ,,Záleží mi na tebe. Je to pre tvoje dobro." Ocitla sa v zlom čase na zlom mieste a nebyť duchaprítomnosti zaiste by prišla o život. Každá kauza siaha hlbšie než sa zdá. Stopy musia byť zahladené a svedkovia odstránení. V tejto brandži nie je možné viesť slušný život, aj keď sa o to snažíte. Smrť je na dennom poriadku, bez zľutovania prechádza tlčúcim srdcom a pľúca pripravuje o posledný nádych. Jeho úloha bola jasná. Zabiť toho, kto to celé spôsobil. Toho, kvôli ktorému sú oni teraz hľadaní. V hre je sloboda ich všetkých a pokiaľ si ju chcú ponechať je nutné vyslať jedného napospas. Práve ten, ktorý stratil najviac, je vyvolený. Prekĺznuť k chránenému svedkovi pre zločinca nie je prekážkou. Obzvlášť ak sa zakráda ako tieň. No je tento krok skutočne nevyhnutný? A je on až taký bezcitný? Dá sa veriť rovnako podlému človeku, ktorý má ruky od krvi, ako je on sám? Bude smútok zo straty dostačujúci dôvod, aby klesol sám vo svojich očiach? V živote sa stávajú rôzne skúšky a nástrahy, ktoré nás majú istým spôsobom vyskúšať. Sú nutné, aby sme objavili svoju odolnosť voči zlu, aby sme odhalili svoju skutočnú silu, a tiež, aby sme sa poučili. Ibaže ľudská duša je veľmi krehká a len ťažko odolá pomoci, ktorá ju môže vytiahnuť z biedy. Aj keď je táto pomoc od samotného Hádesa. On tomu zlu podľahol a teraz musí pykať. Musí znášať následky, ktoré ani zďaleka nemal v úmysle vytvoriť. Hon mačky na myš sa začal. 🔞UPOZORNENIE: obsah vhodný od 18+

❝Milujem ťa.❞ ❝Strč sa.❞ |©lolsendnudes| #2 in TEEN FICTION !Warnings! nadávky; vzťah medzi dvoma chlapcami; sexuálne narážky; sexuálne scény.

Je jej únoscom, no zároveň jediným, kto ju smie chrániť. „V každom ryse jej tváre som nachádzal tisíc podobností s človekom, ktorého by som dokázal dobiť holými rukami. Spôsobom, akým sa dívala, hovorila, či hýbala, mi ho pripomínala tak vtieravo, že som jej mal chvíľami chuť urobiť to, čo by som bez váhania spravil jemu. No ona, nech bola vinnou, nech bola jeho krvou alebo najhorším zlom, v prvom rade bola ženou. Bola až príliš mladá. Dnes som voči nej nevystupoval ako ten silnejší. Nezažil som pocit víťazstva ani moci, necítil som, že nad ňou získavam prevahu. Mal som pred očami náš cieľ, z duše sa mi ale protivil strach v jej tvári. Chcel som jej prikázať, nech sa na mňa nedíva, ale bez pocitu, že som slaboch." Zviazaná svetom, ktorý dávno prestal dávať zmysel, našla v jeho očiach záchranu. Zverila mu lásku.

,,Zbil ma." ,,Prosím ťa, nehovor mi o tom." ,,Ale..." ,,Je mi to u riti, jasné?!" Upozornenie: Príbeh je založení na fikcií a akákoľvek zhoda s inými príbehmi alebo realitou, je čisto náhodná.

Bol vírus, ktorý ma pripravil o rozum. Načisto ma pobláznil a to si vôbec nezaslúžil, aby som preňho bola takáto stratená. Bol to arogantný zatrpknutý idiot, ktorý si užíval každý jeden koncert a jasot navlhnutých tínedžeriek. Dvíhal sa mi žalúdok zakaždým, čo som videla jeho opĺzle pohľady, o to viac, keď si do zákulisia zavolal nejakú mladú naivku, aby si s ňou užil. Ten chalan bol chodiaca choroba. Nikdy by som nedovolila, aby sa ku mne priblížil. Nikdy by som mu nevenovala jediný bozk. Nikdy je príliš silné slovo. Irónia osudu si našla aj mňa. A žiaľ, som NIKDY porušila vo všetkých smeroch.

Poznámka ✍️ -> ak ste čítali dielo Nad šálkou horúcich myšlienok, mohli ste si tam túto poviedku prečítať :) Rozhodla som sa však všetky dlhšie poviedky rozdeliť na krátke časti a uložiť ich ako samostatný príbeh:) Upozorňujem, že niektoré kapitoly sú extra krátke. Poviedka je v myšlienke podobná poviedke Ozzy :)

Ticho je bránou do nebies, odkiaľ vychádzajú slová nepochopiteľné a nezrelé pre zem. Hovorí viac, než bezduché slová hriešnikov, ktorí neviditeľné signály vedúce k pokoju a pokore neúprosne zatieňujú. A niekedy stačí ticho stáť v rušnom daždi, zranený a nahý vo svojej podstate a nečakať, kedy nám Boh pustí svoje srdce tu na zem, ale celý život vytvárať to vlastné. Potom pochopíme, že aj ticho má svoje tajné slová,.. - príbeh je podľa skutočnej udalosti - nie je určený len pre veriacich ľudí

Motýle mi zašepkali, že si dnes stratil kúsok seba v kvapke krvi. A tak som tu, aby som tvoje srdce naplnila späť tou čírou láskou, čo z teba tak nebadane ubúda a zacelila všetky trhliny, ktoré sa vytvorili žalostnými tónmi, hranými okolitým svetom priamo tebe do duše. A viem, že moje srdce nie je také veľké ako koruna stromov, ba nie je ani tak čisté ako zem po daždivej noci. No ak by som mohla byť všetkým, čo ťa obklopuje, dala by som všetko preto, aby som videla ten nádherný úsmev, ktorým sa na mňa usmieva tvoja duša. #4 in POETRY