#3 Leonid a Ally. Dvaja ľudia, ktorí s láskou nechcú mať nič spoločné. Ani jeden nebol zaľúbení a pri myšlienky, že by niekoho mohli milovať, sa im nezastavuje len rozum, ale aj srdce. Dvaja rozdielní ľudia, ktorých spája rovnaká vec.

#2 ,,Keďže viem, že si iba pobláznená a nič to neznamená, dávame ti druhú šancu," ozvalo sa jej pri uchu. Ally sa opierala o cudziu skrinku, hrala sa s vlasmi a dívala sa ako si Belly ukladala knihy do skrinky. ,,Počúvaš ma ?" Belly neregovala. Snažila sa tváriť, že tam Ally vôbec nie je. Otvorila si tašku a vybrala z nej knihy, ktoré následovali na tie poukladané. Ally sa chcela ozvať znova, ale okolo nich prešli Celeb a Leonid. Úplne bez povšimnutia, pohľadu, pozdravu. ,,Vidíš ? Omrzela si ho. Ani sa na teba nepozrel."

,,Preboha, Blake, prečo si mu vrazil ?!" Keby som mohla, vrazila by som mu rovnakú, akú vrazil tomu chudákovi chlapcovi. ,,Dotýkal sa ťa," povedal a mykol plecom. ,,Ježiši, nemôže vraziť zakaždým každému, kto sa ma dotkne !" •||Vieš, občas, čo si postavíš, sa zrúti sa, drobec||•-Blake •||Vieš, nepáčila si sa mi, pretože mňa vnútorná krása nezaujíma•||-Zack

#4 ,,Braden, došlaka, prestaň !" Zakričala Frey. Slzy jej tiekli a ruky sa jej šialene triasli. A keď sa na ne nakoniec pozrela a uvidela krv, roztriasli sa jej ešte viac. ,,Ale čo ? Myslel som, že to sa ti na tom práve páči, anjelik."

#1 ,,Si úbožiak !" Skríkla naňho Jacqueline celá červená v tvári. ,,Som úbožiak. Veď sa pozri, koho mám na krku," povedal jej s pokojným hlasom, ale jeho tvár naznačovala niečo iné. Obočie zvyčajne strašidelne stiahnuté a ľadové modré oči ju s hrozbou prepalovali. ,,Nikto ťa nenútil !" Skríkla znova, nahnevaná ešte viac. ,,Veď to je to ! Keby áno, dotyčného by som päsťami zabil !"

,,Holder, prosím, prestaň plakať." Bolelo ma z toho srdce. Nikdy by mi nenapadlo, že uvidím a budem počuť Holdera plakať. Ale to je presne to. Nikdy nevieme, kedy nás zmôžu pocity, ktoré v sebe máme. ,,Ráno odchádzam späť domov."

„Nauč ma fajčiť." „Otvor ústa do písmena O."Urobila som ako nakázal a v momente ho pochytil záchvat smiechu. Až potom som pochopila, že moja požiadavka mala dvojzmysel. Zamračila som sa až tak veľmi, že sa prestal smiať a jeho výraz nahradil vážny výraz a jeho hlas vážny tón. „Nie." „Nie?" „Nie." „Prečo nie?" „Tvoj život nesmie byť kratší, čo i len o päť minút."