Kenny je osemnásť-ročné české dievča, ktorej veľkým idolom je YouTuber Kelo. Jej snom je stretnúť sa s ním, no keďže je Kelo anonym, tento sen sa pre Kenny stáva nereálnym. Ale... čo ak...?

PŘED PŘEČTENÍM SI PŘEČTĚTE PRVNÍ DÍL "Nejsem ten pravý" Začít znovu. Začít od úplného začátku a začít žít nový život. Sám nebo s někým novým...to už je na osudu. Věřím v karmu a taky věřím tomu, že se mi vrátí zpět jeho smrt. Určitě na tom mám podíl i já...to co jsme dělali ho zabilo...já ho zabil...zabil jsem ho bez sebemenšího vědomí, že mu to takhle ublíží. Zabil jsem ho a teď očekávám ten nejkrutější trest, který si zasloužím...

,,Zlato choď sa pobaliť sťahujeme sa do Nórska" kričala mama na mňa keď som spala ,,Mamiii...mám tu kamarátku a priateľa" bola som smutná Vtom mi volal priateľ Denis že už vie o všetkom že sa sťahujeme a že vzťah na diaľku nie je dobrý. Súhlasila som že sa rozídeme. Bola som smutná a spala ďalej. ,,Annie! Je tu Mia a ide s nami. Ide bez rodičov tak sa postav a začni sa baliť!" kričala mi v izbe mama ,,Dobre dobre už idem" aj tak som ešte spala ,,An?" ,,hmmmmmm??" hmkala som zo spánku ,,Niečo ti musím povedať, ukázať a pustiť" povedala a pustila pesničku Like it-Like IT od...Marcusa a Martinusa? ,,No čo je?" už som sedela na posteli ,,Pozri" a ukázala nášu adresu kde boli napísané priezviska na domoch (viete ako to myslím) Čítala som: ,,Andersenovci tí sú vedľa nás, Budajovci tí sú tiež vedľa nás, Gunnarsenovci tí sú oproti, Hruskovci tí sú vedľa... Gunnarsenovci? Nie je to Marcus a Martinus?..." ,, Áno" odpovedala Mia ,,Aaaaaa" spišťala som na celý dom čo znamená že pribehla moja mama a oco ku nám do izby. Všetko som im vysvetlila a mohli sme ísť

Mia je 14 ročné sebavedomé dievča, miluje hudbu, spev a tanec. Navštevuje hodiny spevu na umeleckej škole. Na jedno koncoročné vystúpenie jej jej učiteľka vyberie pieseň BAE od Marcusa & Martinusa. Vôbec netuší kto to je, a ani ju to netrápi. Hneď po vystúpení ju mama pošle za otcom do Nórska, vrajže je jej iba na príťaž. Mia odcestuje za otcom úplne sama. Mamu znenávidí. Ma pocit že sa jej tam niečo stane. To ale netuší že jej otec býva hneď vedľa Marcusa & Martinusa. Ak chcete vedieť viac o živote Mii a týchto záhadných chlapcov....čítajte ďalej💓

Kapitán Kelo nemal odjakživa ľahký život. Ako mladšieho ho odsudzovali za to, že chcel byť pirátom a preto sa radšej separatoval a uzavrel sa do seba. Radšej trávil život sám vo svojej kajute, ako s ostatnými, ktorým na ňom vlastne ani naozaj nezáležalo. Pretože, keby im záležalo, tak by ho neodsudzovali a nevysmievali za jeho sen. Keď dovŕšil šestnásť rokov, tak utiekol na ostrov, kde sa loď jeho rodiny pristavila kvôli obchodu. Domorodci z ostrova poslali Kela za miestnymi pirátmi, ktorí mu pomohli spraviť pirátsku skúšku a stať sa tak Kapitánom. Tiež mu pomohli začať jeho nový pirátsky život na mori a odkedy so svojou loďou odplával na šíre more, stal sa samotárskym vlkom. Tento život mu viac než vyhovoval, no nič netrvá naveky. --------- Najlepšie umiestnenie v rubrike 'Fanfikcia': #253 - 12/2/18 #239 - 14/2/18 #205 - 16/2/18 #178 - 18/2/18 #167 - 25/2/18

Přiznat si, že jste jiné orientace je fakt těžké a ne vždy si to uvědomíte v ten správný čas. ------ Depresie. Strach z nepochopenia. Strach z vylúčenia z kolektívu alebo nedaj bože z rodiny. Toho všetkého sa ja bojím. Mám strach to povedať nahlas. Mám sto chutí to ukončiť. Keď skočím z mosta, všetkým sa uľaví. Však?

Každý den. Jedna otázka a jedná tvá odpověď. Vždy se tě můžu zeptat jen jednou, protože NAŠÍM vlakem jezdíváš, ale vystupuješ o stanici dříve. Ze začátku mi to přišlo podivné, ale teď jsem si na to už docela zvykl, i když by mě zajímalo co tam děláš. Bydlíš tam? Pracuješ tam? Máš tam přítelkyni? (To snad ne...). Jednou se tě na to zeptám, ale děsí mě tam to jednou....jednou. Hrozné slovo. Jednou ti napíšu. Jednou se tě zeptám..ale zároveň to může být i potkal jsem tě jen jednou...políbil jsem tě, ale jen jednou. Zvláštní slovo, které má více významů..přesně tak, jako tvé odpovědi na mé otázky....

Jeden dopis...jeden krok k tomu si vzpomenúť kto mi je napsíal. Päť rokov ležali nieke na pošte a teraz tu ležia tu predo mnou. Snažím sa vyriešiť ten prvý....vždy sa mi tam naskytne možnosť sa přiblížiť k vyriešeniu mena odosielateľa, ale je tu jeden malý problém...tie nápovedy sú fakt ťažké, ale musím na ne prísť...

Už mě nebaví to v sobě dusit. Chtěl bych to vykřiknout do světa, aby se to dozvědělo co nejvíce lidí, ale vím, že mně nepoznají a taky to, že je jim to úplně jedno. Nemám komu se svěřit...teda měl. Můj přítel Štěpán umřel před rokem na nádor mozku. Jediné co mi tu zbylo, je náš malý (sice adoptovaný) syn Matěj a můj hodně úspěšný youtube kanál s přezdívkou GEJMR. Deň Svätého Valentína a ja mám sto chutí sa ísť zahrabať. Už zase sám a bez lásky. Ako by som mohol mať lásku, keď sa ju ani nesnažím nájsť, že? No..verím, že raz príde sama od seba...a to je asi tá chyba, ktorej sa dopúšťam.

Človek, ktorého identita ostane navždy zahalená. Človek, ktorý rozdáva lásku aj nenávisť. Podarí sa obyčajnému dievčaťu zistiť, kto to vlastne je skôr, než sa pod ním prepadne zem?