Daj zbohom pocitom...

podrž mi kúsok šťastia, zostaň. len na chvíľu ti nasadím okuliare. chcel by si vidieť krásnu vílu? budeš, sú to okuliare. rozbité, ale moje. nasaď si ich. tak ja vidím svet. väčší, horší a tak...rozbitý. no nechcem ujsť z nich. čo mám robiť, keď opravárov niet? tvoj pojem sveta je zabitý. to je preto, že okuliare nemajú sklíčka. vidíš len to, čo by si videl aj bez nich. teda, nevidel. pretože by si si to neuvedomil. na realitu si zanevrel. skrývam tvoje videnie. kde? tu na papieri, skrývam tvoje jemné, tiež papierové city. chceš ich späť? na, tu máš, len príď než bude zatmenie. _________________________________________ videnie sveta z môjho uhla pohľadu ktorý možno nenesie všetku múdrosť sveta, ale minimálne vidí svet taký aký je bez potreby obliekania ho do ružových šiat. _________________________________________ venujem všetkým ktorí sa v niektorej z tých básní nájdu, a Dantemu, od ktorého som si pre pár z nich vypožičala typ rýmu. _________________________________________ [2.miesto v #poetry] [2.miesto v #poem]

V tomto "príbehu" sú vložené básne o láske, ktoré som sama napísala, keď som mala čas. Básne so sebou nesúvisia, len majú jednu vec spoločnú a to je téma: Láska. Snáď sa vám básne zapáčia :)