Keď som ťa videl prvýkrát, chcel som sa Ťa opýtať, čo sa stalo, lebo tvoje oči boli plné sĺz. Keď som však zbadal, že v ruke držíš knihu, pochopil som, že plačeš kvôli nej. Prišlo mi to zaujímavé, lebo som ešte nenašiel knihu, ktorá by ma rozplakala. Potom som si tú knihu prečítal aj ja a hádaj, čo sa stalo. Rozplakala ma - ale iba trošku. A tak to začalo. Vždy, keď som bol v knižnici, bola si tam aj ty, zakaždým však s inou knihou. Občas si sa usmievala, hlasno smiala, inokedy si zase plakala, no a vždy, keď ťa nejaká kniha rozplakala, prečítal som si ju aj ja. A takto to išlo, až dokým som si neuvedomil, aká užasná vlastne si. Nie si až tak pekná v pravom slova zmysle, no keď sa usmeješ, krásne to rozžiari tvoju tvár. Prajem si, aby si si ma všimla, sediaceho len o pár stolov od teba čítajúc knihu, ktorú si mala pred pár dňami v rukách ty. Chcem, aby si sa na mňa usmiala, nemám však guráž prehovoriť k tebe, lebo sa bojím, že nakoniec nebudeš taká, akú som si ťa predstavoval. Jedného dňa sa možno pdvážim opýtať sa ťa, čo čítaš a jedného dňa sa na mňa možno aj usmeješ a prezradíš mi to. Ale kým sa to stane,chcem sa asoň poďakovať za knižné doporučenia, sú skvelé. S láskou Tyler *Tento list som nenapísala ja, našla som ho na Pintereste, no aj tak dúfam, že sa Vám bude príbeh páčiť. Original story by: @pennyandpaper (Príbeh nie je môj a súhlas na preklad od autorky mám.)

Parker Black. Lydia Lorenz. Jeden krůček mezi láskou a nenávistí. #1 in teenfikce - 20. 04. 2017 #3 in teenfikce - 04. 03. 2017 original story: _levya_