Valery konečne získala slobodu. Hoci za veľkú cenu. Ak si ju teraz chce udržať, musí riskovať cestu do vojnou zničenej Ameriky. Spolu so svojou malou dcérkou. Začína nový život ďaleko od brehov Británie. Sebastian vymenil uniformu vojaka Únie za doktorský plášť, ale jeho najväčšia bitka má ešte len prísť. A to v podobe mladej neprístupnej vdovy. Dokážu sa však vysporiadať so svojou minulosťou, aby mohli spolu začať budúcnosť? A kto je ten vrah z Covent Garden, čo neustále zasahuje Valery do života?

Ako jediná falošná vdova z Blackwoodskych vdov sa Heather narodila za stenami kláštora. Bola pripravená sa stať jednou z mníšok, ktoré ju vychovali od smrti jej matky, pokým konečne nespoznala svojho otca. Keď si však uvedomila, že ju predal, ako splátku svojich dlhov, rozhodla sa utiecť v požičanom prestrojení z kláštora a z Anglicka. Len súhrou náhod nastúpila na loď, ktorú si vybrali aj jej priateľky Valery a Evangeline. Mathias Drake nie je žiadny podradný obchodník a všetci v Británii o tom vedia. Len škoda, že o tom nevedela aj jeho bývalá snúbenica, ktorú po jej úteku zavrhol. Teraz po siedmych rokoch rozširuje svoje podnikanie aj do Ameriky, kde stretne ženu svojich snov. Bude ho však chcieť aj ona?

Evangeline mala jednoduchý cieľ. Nájsť svojho mladšieho nepodareného brata vo vojnou zničenej krajine a zistiť, prečo s jej rodinou prerušil všetky kontakty. V Paríži jej ide o holý život a preto bývalej kurtizáne nezostáva nič iné, ako sa vydať na strastiplnú cestu do Ameriky, kde stretáva nielen celoživotné priateľky, ale aj verných ochrancov. Solomon nikdy nechcel nič iné, ako mať pod úplnou kontrolou svoj život a život svojej sestry. Ale všetko sa obráti hore nohami, keď jedného dňa stretáva mladú príťažlivú vdovu, ktorej najväčšou radosťou je robenie problémov v jeho hráčskom saloone. Ich cesty sa neodvolateľne prepletú a nikto nevie, či sa nakoniec zničia, alebo zamilujú.

Kto vie ako sa zapísal do dejín Anglicka? Kto vie prečo to robil ? Kto vie jeho pravú identitu ? Samozrejme, že to je Jack Rozparovač.

Medzi múrmi sa rozhostilo neprirodzené ticho. Chodba bola prázdna, nikde ani náznak po nejakých kvílivých tónoch strún, s ktorých mi pred chvíľou vystúpili na čelo ľadové kropaje potu. Dlho som tam stál a načúval. Ubehla pol hodina, kým som sa vrátil do obývacej izby. Nič som nepostrehol. Ani najmenší šuchot, nič neprerušilo hrobové mlčanie. Len hodiny pravidelne odbíjali a vonku za ťažkými závesmi sa preháňal vietor...