,, To je môj brat, pustite ma! "-zvriesknem no oni nič...ťahajú ma od neho preč. ,, Nie! To nemôžete!" - berú ma od neho...ignorujú ma...kričím po nich, trhám sa ale...nemá to účinok...jediné čo mi ostáva je...premeniť sa. ------- To sa stalo pár dní pred tým ako si ma vzala moja údajná ,, spriaznená duša,, preč...heh...vzala...milé slovo. Nie. Ona si ma priam privlastnila a ukradla od rodiny... No ako neviem či ma bohyňa Mesiaca nenávidela už keď som sa mala narodiť, ale dať mi toho narcistického idiota za spriaznenú dušu bola asi tá najväčšia chyba akú mohla spraviť !

(Poisonous blood) ,, Už viac nie si naša dcéra! Vypadni z nášho domu a viac sa nevracaj! Si monštrum!" skríkol otec a mama mu plakala v náručí. **** ,, Čo ťa trápi mojka? " babka si vložila do svojich trasľavých rúk tie moje. ,, Klamala som ti. Neprišla som sem len na prázdniny. Rodičia ma vyhodili z domu." šepla som a sklonila som hlavu. ,, Ja viem zlatíčko. Máš už pätnásť rokov, bol najvyšší čas."

BETA: Neuveriteľne inteligentný článok v našej spoločnosti. Vždy boli veľkými bojovníkmi a nikdy ním nebola žena. Až doteraz. 10.6.18 #1 in Fantasy

,,nemôžeš mi stále odporovať,raz ti dojde sila a padneš ako tvoji rodičia ! " rozkričala sa Eryin. ,, Nie, ja nie... ⬇⬇⬇ Som Janaro, Gira Janaro. Netúžila som po moci a sile ,ale mám ich a stratila som kvôli nim všetko. Na začiatku som poznala len strach a bolesť. Potom som spoznala aj ostatné pocity, okrem ľútosti. Neviem plakať. Prečo ? Každý kto bol už raz mŕtvy to zabudne. Mňa to nemal kto naučiť. Rodičia to nestihli. Boli so mnou len prvé dva dni môjho života, potom prišla temnota a s ňou smrť...