Tam kde na prvý pohľad všetko končí, pre nich dvoch to iba začína! Láska - puto, ktoré nesie vo svojom význame viac, ako si dokážeme predstaviť. Toto puto kedysi spájalo aj ich dvoch. Veľká láska vďaka ktorej obidvaja chceli žiť čo najdlhšie. Ale láska nie sú len tie pekné chvíle. Keď sa po rokoch ich cesty opäť pretnú, nevedia ako sa majú správať. Netušia, aké plány má s nimi život. Aj keď si obidvaja mysleli, že ich príbeh sa skončil už pred rokmi a jediné, čo si z neho odnesú budú len spomienky a nešťastný koniec, všetko sa skomplikovalo. Klamali by druhých, no aj seba, ak by tvrdili, že nič viac si so sebou už roky nenesú. Veľa otázok, na ktoré túžia poznať odpoveď. Strach bude to, čo ich bude celý čas sprevádzať. Nič nie je tak ľahké, ako by sme chceli. Bude to boj o lásku... ale aj o život...

Vedeli, že žiť oddelene bude tým najťažším. On to už nezvládol. Ona sa rozhodla opäť žiť. Mal plán ako ju získať späť. Ale takto to nefunguje. Život nie je plánovač a my nemôžeme ísť podľa nejakého harmonogramu. Rozhodol sa jej ukázať, že ich láska je silnejšia, ako si mysleli. Ale ona sa k tomu viac vracať nechcela. Snažila sa ubrániť láske, ktorá sa začala objavovať opäť... No nemožno bojovať proti osudu. On je až príliš silný súper. ____ „Vieš, občas nemôžeme byť s tým, koho milujeme." „Ale ona mi vrátila chuť do života! Chápeš to?! A nakoniec odišla aj spolu s tou chuťou... s chuťou jej pier." „Myslíš si, že mne moja sestra nechýba tak ako tebe?! Je to moja staršia sestra. U koho mám asi tak teraz hľadať oporu?! Za kým mám bežať, keď ma trápi niečo, čomu by rozumela iba ona? Ale neničím si život len preto, že tu teraz so mnou nie je! Ani ty by si nemal! Myslím, že by nebola spokojná, ak by ťa videla v tomto stave. Tak sa Teodor do riti pozbieraj a netvár sa, ako by to bol koniec sveta! Nie si jediný, komu chýba!" ____

Vošiel do jej života bez toho, aby na neho čakala. Ona mu skrížila cestu, keď to vôbec nechcel. Ocitli sa v kruhu, z ktorého neexistuje cesta von. Ak nechcú byť odsúdení spoločnosťou pre svoje city, musia svoje tajomstvo dobre utajiť. Potlačiť city do hĺbky svojich sŕdc a zabudnúť jeden na druhého. No je to azda v ich prípade možné? Dá sa donekonečna utekať, pred čím nemožno utiecť? ... Zrak som zodvihla k oblohe plnej hviezd. Je tma a iba nočný mesiac osvetľuje celú zem. Odráža sa od vĺn mora a spôsobuje zvláštnu atmosféru. „Hviezdy sú zaujímavé," rovnako zodvihol svoj pohľad k oblohe. „Verila by si tomu, že niekto si naozaj myslí, že vyzerajú presne tak, ako ich kreslia deti? A pri tom sú to v skutočnosti iba malé svietiace bodky, ktoré na oblohe nebudú navždy." „Nikdy som sa takto nad tým nezamýšľala. Ale máš úplnú pravdu. Koho vôbec napadlo kresliť hviezdy ako niečo s piatimi ostrými hranami? Predsa každý vie, že hviezdy tak nevyzerajú ani z blízka, no aj tak ich tak všetci kreslia." „Veľa vecí na zemi si ľudia urobili po svojom. Ja by som to nazval našou ilúziou. Predstavujeme si niečo tak, ako to vôbec nevyzerá a to nie iba pri veciach, ale aj rôznych situáciách. Zbytočne všetko zveličujeme alebo tomu nedávame veľkú váhu, aj keď by sme mali." ...