#1 v poézii #1 Wattpad Awards 2015 v kategórii poézia Za všetko vám ďakujem, ste úžasní!! :) ......... Zopár bielych vločiek padá starší pán zasnežené piano zbadá uprostred bielej lúky prisadne k nemu a odoženie muky, ktoré ho trýznili celé nekonečné roky. Nežne pohladí ho po klávesoch počuť praskať sneh pod ťarchou kopýt srnky žili v blízkych lesoch, ktoré lúku na vôkol mohli zdobiť pán sa cítil spokojný, lebo mohol čo ho baví chvíľu robiť. Ruky červené od mrazu, jemne pritlačil a prebudil tón potrel si dlane o seba odrazu mrzol, aj keď na stole pod oknom hral starý magnetofón z hlbokého zamyslenia ho prebralo vibrovanie, vo vrecku telefón. Odhrnul klávesy od zvyšného snehu zavrel oči a začal hrať, krásnymi, sladkými tónmi prikrýval nehu predstava o svojskej láske ho začala hriať na srdci vyryté ryhy bolesti ale i lásky, ktoré si nenechal vziať...

Vidíš ich? Tie deti dnešnej doby? S falošným úsmevom a temnými myšlienkami? A si presne taká istá ako oni!

x Fakt číslo nula: Ľudia sa boja počuť pravdu, lebo ich bolí. x since 10.12. 2k16 #4 in Random 13.7. 2017

#5 v shortstory @flame_s 2016 All rights reserved

Myšlienky o živote. Každý raz uvažoval čo bude po živote? Alebo nad smrtou, zlomeným srdcom...