Motýle mi zašepkali, že si dnes stratil kúsok seba v kvapke krvi. A tak som tu, aby som tvoje srdce naplnila späť tou čírou láskou, čo z teba tak nebadane ubúda a zacelila všetky trhliny, ktoré sa vytvorili žalostnými tónmi, hranými okolitým svetom priamo tebe do duše. A viem, že moje srdce nie je také veľké ako koruna stromov, ba nie je ani tak čisté ako zem po daždivej noci. No ak by som mohla byť všetkým, čo ťa obklopuje, dala by som všetko preto, aby som videla ten nádherný úsmev, ktorým sa na mňa usmieva tvoja duša. #4 in POETRY

Ticho je bránou do nebies, odkiaľ vychádzajú slová nepochopiteľné a nezrelé pre zem. Hovorí viac, než bezduché slová hriešnikov, ktorí neviditeľné signály vedúce k pokoju a pokore neúprosne zatieňujú. A niekedy stačí ticho stáť v rušnom daždi, zranený a nahý vo svojej podstate a nečakať, kedy nám Boh pustí svoje srdce tu na zem, ale celý život vytvárať to vlastné. Potom pochopíme, že aj ticho má svoje tajné slová,.. - príbeh je podľa skutočnej udalosti - nie je určený len pre veriacich ľudí