Slnečnice. Sú to slnečnice. Zo všetkých miest na svete si vybral práve lúku plnú slnečníc. ,,To nemyslíš vážne! Slnečnice?" zvolám na neho a nedokážem sa prestať usmievať. ,,Život je plný prekvapení. A slnečníc." uškrnie sa. Lúče slnka mu pozlátia strapaté vlasy. ,,Skôr ty si plný prekvapení." ,,Je to možné. Som taká žiarivá slnečnica v tomto, už dosť skazenom svete." Neubránim sa smiechu, pričom sa zatackám a zrútim sa do hlúčiku slnečníc. Počujem výbuch smiechu. ,,Mal si ma chytiť ty blázon!" smejem sa. ,,Takto je to väčsia zábava." zvolá a potom sa zvalí do slnečníc tiež.