[Jedná sa o krátke poviedky z autorovho pochabého popudu.] Každá ľudská bytosť sa čas od času ocitá v labyrinte vlastných myšlienok. Blúdi nekonečnými uličkami a hľadá východisko či útechu. Občas nás biely papier, farebné zore či malé klbko chlpov dokáže vypočuť väčšmi než mesto plné ľudí. Kto by aj počúval to tiché volanie, keď každý je ponorený do seba s pohľadom zapichnutým k zemi?