Přál bych si být víc než jen chodící tragédie. // short story 10. 2. 2019 - xx

Jako by se všechno zastavilo pokaždé, když zavře oči a nechává se unášet ladnými pohyby svého těla. Nemá ani tušení, že student s tmavě hnědými vlasy zachycuje jeho tanec v podobě tajemných skiců, které nachází ve svých věcech čím dál častěji, nepodepsané a načichlé cigaretami. Jejich autor má na rtech jedinou otázku. Zda zvítězí touha po úspěchu, nebo po křehkých rtech druhého chlapce. ©voltina

Ako to, že sú ľudia takí nevšímaví? Dominik je obyčajný chlapec, ktorý spozná jedno obyčajné dievča. Myslí si, že je všetko v poriadku. Ona sa smeje, chodí do školy, kamaráti sa s ním.. Kto mal vedieť, že v skutočnosti nie je úplne šťastná? 7.12.16 -- #1 in Short Story

o nás dvoch. ------------------- #gaylovestory ------------------- Povedala, že sme pre seba stvorení.

Uškrnul sa na mňa a pobral sa na odchod. Aj by som ho dobehla, ak by som stále nebola vykoľajená z toho, čo sa práve udialo. Chlapec, o ktorom bolo známe že je nemý, práve hovoril.

Tonka má neobvyklé meno, zato úplne obyčajný život. Práve skončila gymnázium, nastupuje na vysokú, má najlepšiu kamošku a zopár koníčkov. Malomestská nuda. Ale ak sa pripletie do života niekomu, kto vie, ako sa zabaviť, objaví nový svet. Mišo a jeho kamarát sú ako neriadené strely. Kam prídu, tam je zábava. Až kým... --- „Zahráme si hru?" pregúli sa nabok Mišo a podoprie si hlavu o lakeť. „Nie," lenivo odpovie Musím-sa-ho-opýtať-na-meno. „No tak, musíme tu zabiť nejaký čas, kým začnú premietať," presviedča ho Mišo. „Tonka, povedz, že si chceš zahrať," ďobne do mňa prstom. „Podľa toho, akú." „Pravda alebo odvaha." „Kategoricky odmietni," poradí mi Musím-sa-ho-opýtať-na-meno. „Videla si ho predsa na tom moste. Nemá zábrany. Kladie osobné otázky a na žiadne neodpovedá, radšej bude robiť blbosti."