† Potichu vyčkáva. Ako vždy. Len sa prizerá, chladným, no podmanivým pohľadom, zahalený v nočnom rúchu. Mesiac.
Neunikne mu nijaké tajomno, ktoré iným očiam nebude nikdy odhalené. Každý večer číta tisícky veršov vpísaných do duší. Jeho bledá tvár privábila už mnoho tajomstiev, myslel na tie spred stoviek, tisícov rokov. Nikomu ich nevyzradí, neprezradí ani tie svoje. Len mesiac.
† Moja zbierka básní (zväčša lyricko - epických) o tajomne, lesoch, mystike, zúfalstve ... a určite o mesiaci, ten je tu vždy.
Začínam na novo s mojimi básňami v mojej prvej zbierke Poznačené úlomky. Som viac spokojná s týmito básňami ktoré mám tu než s tými ktoré mám v Básne smutnej Eileen. Budem sem písať všetky moje pocity, myšlienky ktoré sa ukrývajú v chladnom a smutnom vnútri