† Potichu vyčkáva. Ako vždy. Len sa prizerá, chladným, no podmanivým pohľadom, zahalený v nočnom rúchu. Mesiac.
Neunikne mu nijaké tajomno, ktoré iným očiam nebude nikdy odhalené. Každý večer číta tisícky veršov vpísaných do duší. Jeho bledá tvár privábila už mnoho tajomstiev, myslel na tie spred stoviek, tisícov rokov. Nikomu ich nevyzradí, neprezradí ani tie svoje. Len mesiac.
† Moja zbierka básní (zväčša lyricko - epických) o tajomne, lesoch, mystike, zúfalstve ... a určite o mesiaci, ten je tu vždy.