My Teen Life...

25.6. Je to tu zas... ďalšia hádka, a ja zas len sedím v rohu izby a snažím sa nemyslieť na ňu. Mama s otcom po sebe zjapali a navzájom sa zhadzovali. Po asi piatich minútach nastalo ticho. Opatrne som sa pozrela do obývačky a videla som ako mama sedí na gauči a plače. Otec fajčil na balkóne. Objala som mamu, a povedala jej, že už je dobre... Ona povedala, že sa budú rozvádzať. Zamrzla som a v tom momente som obrátila zrak na otca ktorý sedel a fajčil. Išla som do izby a zabuchla som dvere. Skočila som na posteľ a začala som plakať. Zaspala som. Zobudil ma mamin jemný hlas. "spíš ?" Odpovedala som, že nie. "Doniesla som ti chlebík s maslom šunkou a paradajkou, dáš si ?"... Otočila som sa a schmatla som jeden z chlebov. "Viem bude to pre teba ťažké, ale..." " Čo ?!. Čo ale ?!" Naštvane som sa spýtala. " Miláčik takto to fungovať ďalej Nemôže." Vtom sme počuli rozbitie fľaše... Rýchlo sme utekali do obývačky. Našli sme tam oca ako sedí na gauči a strašne sa rozčuľuje. "Čo sa tu stalo ?" On odštekol " nič !" A tak sme sa vrátili naspäť do mojej izby. Mama mi povedala že musí ísť na nákup a opýtala sa ma či niečo nechcem. Hneď som jej zareagovala, a povedala som, že by som chcela chipsy. "A nič viac ?"Opýtala sa. "NIE". "Dobre teda, idem ja tak pa". Dbere buchli. Ja som vyšla z izby a išla som na WC. No vtom som zbadala oca ako si niečo píše na malý papierik. Podišla som bližšie a zbadala som tam nejaké telefónne číslo. "Hmm, zaujímalo by ma, na koho asi je." No nič idem na to WC. Keď som vyšla otec sa obúval. Opýtala som sa ho, že kde ide. Neodpovedal mi. "Oci kam ideš ?!?!" Dal mi pusu a povedal. "Prídem neskoro, nečakajte ma s večerou." "Dobre, papa"