"Prečo sa k ľuďom takto chováš?" nadvihol obočie a hnusne sa na mňa pozrel. V tej chvíli som sa naozaj zamyslela. Prečo? "Takto zneužiť nevinné dievča. Nehanbíš sa zato?" spýtal sa ma ďalšie otázky. "Počkaj." Zastavila som ho, keď sa chytal vyvaliť kopu ďalších otázok. "Načo? Čakal som dosť, Samanda. Prepáč, ale už nevládzem. Sklamala si ma." otočil sa a odchádzal odo mňa. Slzy mi tiekli z očí ako vodopády. Chcela som mu povedať pravdu, ale nedokázala som to. Pred očami som videla siluetu chlapa, ktorého som naozaj milovala. Premohli ma emócie, city k nemu. Ten smútok bol tak silný. Tá láska bola tak silná. Taká silná, až je to nemôžné.