,,Zlato choď sa pobaliť sťahujeme sa do Nórska" kričala mama na mňa keď som spala
,,Mamiii...mám tu kamarátku a priateľa" bola som smutná
Vtom mi volal priateľ Denis že už vie o všetkom že sa sťahujeme a že vzťah na diaľku nie je dobrý. Súhlasila som že sa rozídeme. Bola som smutná a spala ďalej.
,,Annie! Je tu Mia a ide s nami. Ide bez rodičov tak sa postav a začni sa baliť!" kričala mi v izbe mama
,,Dobre dobre už idem" aj tak som ešte spala
,,An?"
,,hmmmmmm??" hmkala som zo spánku
,,Niečo ti musím povedať, ukázať a pustiť" povedala a pustila pesničku Like it-Like IT od...Marcusa a Martinusa?
,,No čo je?" už som sedela na posteli
,,Pozri" a ukázala nášu adresu kde boli napísané priezviska na domoch (viete ako to myslím)
Čítala som: ,,Andersenovci tí sú vedľa nás, Budajovci tí sú tiež vedľa nás, Gunnarsenovci tí sú oproti, Hruskovci tí sú vedľa... Gunnarsenovci? Nie je to Marcus a Martinus?..."
,, Áno" odpovedala Mia
,,Aaaaaa" spišťala som na celý dom čo znamená že pribehla moja mama a oco ku nám do izby. Všetko som im vysvetlila a mohli sme ísť
SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. Do obleku sa začala vpíjať krv.
Prešla som k nemu a sklonila sa.
"Nepodceňuj ženu. Hlavne vtedy, keď má zbraň a motív. Matka ťa mala naučiť lepšie." Zašepkala som mu o ucha.