By the Angel (SK)
  • Reads 767
  • Votes 20
  • Parts 1
  • Reads 767
  • Votes 20
  • Parts 1
Ongoing, First published Jul 27, 2017
„There's plenty of sense in nonsense sometimes, if you wish to look for it."

Predstavte si, že svet je predelený bielym závesom. Závesom, ktorý oddeľuje to, čo vidieť smieme a to, čo by malo ostať našim očiam ukryté. A teraz si predstavte, že skrz ten záves vidíte - a vidíte všetko. Stelesnenú temnotu, hriechy, mágiu. Upírov, bosorákov a ďalšie príšerky z detských nočných môr, ktoré sa prechádzajú okolo vás a ostatných bez povšimnutia. A ubližujú.
A potom sa z tmy vynorí ďalšia vec - človek. V čiernom bojovom oblečení a so zbraňami, ktorý vyzerá akoby sa chystal spasiť svet. Príšerka znechutene zasyčí jediné slovo, predtým ako sa do nej zabodne dýka - „nefilim".
All Rights Reserved
Sign up to add By the Angel (SK) to your library and receive updates
or
#114temnota
Content Guidelines
You may also like
Electus - Za múrom (Dokončené) by namida1
92 parts Complete
Prvá časť zo série ELECTUS Odmalička túži opustiť vilu Tenebras. Prísnosť otca jej to však nikdy nedovolila. Vedená snom a starým denníkom uteká naprieč svetom hľadať mamu a znak Spoločenstva temných mágov, ktorý nikto nevidel už celé stáročia. Svet vonku je však pre dievča ako ona až príliš nebezpečný... * * * „Zachránil som ti život. Mala by si mi byť vďačná! Druhýkrát to už možno nestihnem." „Vďačná?! Tebe? Náhodou, mala som to úplne pod kontrolou." Zaklamala som a vtedy mi to prišlo ako jediné dobré riešenie, ako sa nezosmiešniť. Bolo to ponižujúce, že som sa nemohla ani vytrepať z vily bez toho, aby mi niekto nemusel zachraňovať život. „Videl som, ako si si s ním poradila. Jeden z najtaktickejších ťahov bolo pozrieť sa mu do očí. Áno, máš úplnú pravdu. Celkom si ho zvládla," ironicky poznamenal. „Ty by si to zvládol nebodaj lepšie?" „Áno," odvrkol nahnevane a pobral sa preč. Nemo som naňho civela. Napokon sa otočil, prehodil si na plecia svoj červený ruksak a zakričal ďalšie „múdre" slová: „Nebyť mňa, skončila by si ako polnočná maškrta." „Pff, to určite! A ty by si bol ako hlavný chod, však?" zakričala som za ním. „Nie. Pretože z teba by mu prišlo tak zle, že by minimálne do smrti bol len na bylinkách." Civela som naňho. Keď videl, že sa mi minuli urážky, víťazoslávne sa usmial a pobral sa na odchod. „A mimochodom," zastavila sa a otočil sa ku mne, „chrápeš." Dodal s úškľabkom a zmizol v lese. Nechal ma tam stáť celú červenú od zlosti a hanby. Ak by sa mi niekedy dostal pod ruky, pretrhla by som ho napoly. Čo si to dovoľoval? Vedel vôbec, s kým sa to rozprával? Zrejme nie. * * * Spoluautor: namida2
You may also like
Slide 1 of 10
Electus - Za múrom (Dokončené) cover
Electus - Mágovia rodu Canus cover
Návrat ✓ cover
DOTYK ZLA cover
Mafiánová dcéra cover
Skroť si ma ✓ cover
Electus - Mesto Rozdelených I. cover
Tri priania cover
Dragon, that took my heart / 🅨🅞🅞🅝🅜🅘🅝 ✔︎ cover
The Cruel Side Of Love cover

Electus - Za múrom (Dokončené)

92 parts Complete

Prvá časť zo série ELECTUS Odmalička túži opustiť vilu Tenebras. Prísnosť otca jej to však nikdy nedovolila. Vedená snom a starým denníkom uteká naprieč svetom hľadať mamu a znak Spoločenstva temných mágov, ktorý nikto nevidel už celé stáročia. Svet vonku je však pre dievča ako ona až príliš nebezpečný... * * * „Zachránil som ti život. Mala by si mi byť vďačná! Druhýkrát to už možno nestihnem." „Vďačná?! Tebe? Náhodou, mala som to úplne pod kontrolou." Zaklamala som a vtedy mi to prišlo ako jediné dobré riešenie, ako sa nezosmiešniť. Bolo to ponižujúce, že som sa nemohla ani vytrepať z vily bez toho, aby mi niekto nemusel zachraňovať život. „Videl som, ako si si s ním poradila. Jeden z najtaktickejších ťahov bolo pozrieť sa mu do očí. Áno, máš úplnú pravdu. Celkom si ho zvládla," ironicky poznamenal. „Ty by si to zvládol nebodaj lepšie?" „Áno," odvrkol nahnevane a pobral sa preč. Nemo som naňho civela. Napokon sa otočil, prehodil si na plecia svoj červený ruksak a zakričal ďalšie „múdre" slová: „Nebyť mňa, skončila by si ako polnočná maškrta." „Pff, to určite! A ty by si bol ako hlavný chod, však?" zakričala som za ním. „Nie. Pretože z teba by mu prišlo tak zle, že by minimálne do smrti bol len na bylinkách." Civela som naňho. Keď videl, že sa mi minuli urážky, víťazoslávne sa usmial a pobral sa na odchod. „A mimochodom," zastavila sa a otočil sa ku mne, „chrápeš." Dodal s úškľabkom a zmizol v lese. Nechal ma tam stáť celú červenú od zlosti a hanby. Ak by sa mi niekedy dostal pod ruky, pretrhla by som ho napoly. Čo si to dovoľoval? Vedel vôbec, s kým sa to rozprával? Zrejme nie. * * * Spoluautor: namida2