Príliš neskoro

Každý vie, že nestojím za veľa. Dievčatá som striedal ako ponožky, a keď som už konečne našiel ženu, ktorú som ľúbil viac ako kohokoľvek, ublížil som jej a nezabojoval o ňu. Nechal som ju odísť s tým prekliatym Lukeom. Dovolil som, aby ho držala za ruku. Dovolil som, aby ho jej krásne ružové pery bozkávali. Neurobil som nič pre to, aby mi odpustila. Nezabojoval som o ňu, pretože som vedel, že mi nikdy neodpustí. No keď sa dnes jej modré oči na mňa pozreli pohľadom, ktorému som rozumel len ja a nik iný, oživilo to vo mne aj tú najmenšiu iskierku nádeje. Ten pohľad mi prezradil, že jej srdce stále bije iba pre mňa, a že ešte máme šancu. Miloval som ju a urobil by som čokoľvek, aby som ju mohol znova držať vo svojom náručí. Ešte nebolo neskoro. Milovala ma. Bol som si tým sto percentne istý. Bol som odhodlaný ju získať späť a dokázať jej, že ešte nie je príliš neskoro pre záchranu našej lásky. Skôr než som si uvedomil čo robím, ma vlastné nohy zaviedli na miesto, kde som mal stáť už pred deviatimi dňami keď som jej zlomil srdce. Zaklopal som na dvere Hanninho bytu a už o pár sekúnd v nich stála Hannah s neskrývaným prekvapením na tvári.