Tá čo prežije

Sústredil sa na slová, potom zdvihol hlavu. V modrých očiach mal vodnatý pohľad, ktorým unikal rovnako ako jeho myšlienky. To dievča. Videl som ti dievča. Cítil som tlkot vlastného srdca až v hlave, pulzovala mi v nej krv, tak ako jej meno, akoby vyklopkávalo všade naokolo. ,,Koho si tým myslel? Koho si videl?" Poobzeral sa okolo seba. Bližšie sa naklonil. Dva razy otvoril a zatvoril ústa, kým mu z nich šeptom vykĺzlo jej meno: ,,To Prescottovie dievča."
Naskočila mi husia koža ,,Corinne," povedala som.
Prikývol. ,,Corinne," povedal, akoby našiel čosi, čo hľadá dal. ,,Áno, videl som ju."
Rozhliadla som sa po jedálni a naklonila som sa k nemu. "Ty si ju videl? Tu?" Snažila som sa predstaviť si jej ducha, ako sa túla po tunajších chodbách. Alebo jej srdcovitú tvár, zlatohnedè vlasy, jantárové očí a plné pery - ako by vyzerala po desiatich rokoch. Objíma ma okolo krku, pritláča si líce k môjmu a priznáva sa šeptom iba mne: Najlepší kanadský žartik, však? Ale no tak, neblázni. Veď vieš že ta mam rada.
Otec mal vzdialený pohľad. A potom sa mu opäť vyjasnil, začal vnímať okolie, dokumenty v mojej taške.
,,Nie, nie, nie tu. Bola v tom dome."