„Mne sa páčiš ty. Dnes večer si presne tá istá osoba, ktorou si bola včera a budeš zajtra. Ľúbim ťa, lebo si krehká a zároveň silná, pokojná, ale aj prchká. Dopekla, si jedno z najúžasnejších dievčat, aké poznám, nehľadiac na to, čo m áš na sebe alebo čo počúvaš."
SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. Do obleku sa začala vpíjať krv.
Prešla som k nemu a sklonila sa.
"Nepodceňuj ženu. Hlavne vtedy, keď má zbraň a motív. Matka ťa mala naučiť lepšie." Zašepkala som mu o ucha.