Musím už ísť

Tonka má neobvyklé meno, zato úplne obyčajný život. Práve skončila gymnázium, nastupuje na vysokú, má najlepšiu kamošku a zopár koníčkov. Malomestská nuda. Ale ak sa pripletie do života niekomu, kto vie, ako sa zabaviť, objaví nový svet. Mišo a jeho kamarát sú ako neriadené strely. Kam prídu, tam je zábava. Až kým...
---
„Zahráme si hru?" pregúli sa nabok Mišo a podoprie si hlavu o lakeť.
„Nie," lenivo odpovie Musím-sa-ho-opýtať-na-meno.
„No tak, musíme tu zabiť nejaký čas, kým začnú premietať," presviedča ho Mišo. „Tonka, povedz, že si chceš zahrať," ďobne do mňa prstom.
„Podľa toho, akú."
„Pravda alebo odvaha."
„Kategoricky odmietni," poradí mi Musím-sa-ho-opýtať-na-meno. „Videla si ho predsa na tom moste. Nemá zábrany. Kladie osobné otázky a na žiadne neodpovedá, radšej bude robiť blbosti."