Motýle mi zašepkali, že si dnes stratil kúsok seba v kvapke krvi.
A tak som tu, aby som tvoje srdce naplnila späť tou čírou láskou, čo z teba tak nebadane ubúda a zacelila všetky trhliny, ktoré sa vytvorili žalostnými tónmi, hranými okolitým svetom priamo tebe do duše.
A viem, že moje srdce nie je také veľké ako koruna stromov, ba nie je ani tak čisté ako zem po daždivej noci.
No ak by som mohla byť všetkým, čo ťa obklopuje, dala by som všetko preto, aby som videla ten nádherný úsmev, ktorým sa na mňa usmieva tvoja duša.
#4 in POETRY
Niekedy mám pocit, že všetci žijeme v nejakom filme. Vieme, čo hovoriť, kam ísť, ako sa správať, akurát tu nie je žiadna kamera. Ale nikdy sa z toho filmu nedostaneme. A je to hrozný film.