Ešte vždy sme obaja postávali vo dverách a všetci na nás pozerali ako na atrakciu. Zrejme čakali, že sa ešte niečo bude diať. Ich sklamanie pominulo v momente, keď sa profesor znovu otočil k tabuli. Po chvíli do mňa ten temný chlapec pošťuchol a čosi mi zašepkal. Stále sa všetci tvárili zaujato, ale len potichu mlčali. Nik nepovedal ani slovo. Počas nášho postávania pred dverami stihol ten podivný šedovlasý profesor dvakrát zapísať celú tabuľu. Dopísal ešte nejaké to "x" a "ypsilon na osemnástu", pričom spokojne prikývol a otočil sa k študentom - práve v tej chvíli, keď som sa konečne posadila do lavice. Pohŕdavým pohľadom zabodol na osobu vedľa mňa, okúzľujúceho chlapca, ktorý so mnou čelil všetky tie pohľady našich spolužiakov a povýšenecky prehovoril.All Rights Reserved
1 part