"Temnota chce pohlcovať,
Svetlo chce žiariť,
Chaos chce ničiť,
Harmónia chce pomáhať,
Voda chce plynúť,
Vzduch chce stúpať,
Oheň chce horieť,
Zem chce spájať,
a Boh chce viesť."
Obscurum. Svet, ktorému vládne boh Temnoty, Kim Namjoon.
Lux. Svet, ktorému vládne boh Svetla, Jung Hoseok.
Dva svety, dve božské bytosti stojace na opačných stranách. Ich vzťah založený na nenávisti, odpore, nechuti a napätí. Jednoducho povedané, nebola to prechádzka ružovou záhradou. Kde sa jeden objavil, druhý zmizol.
Tak, ako svetlo a tma.
Prečo to je tak?
Svetlo a tma nedokážu spolupracovať.
Svetlo a tma nedokážu spolunažívať.
Svetlo a tma nemôžu byť spolu na jednej strane.
Svetlo a tma vždy boli, sú a budú opozitá.
Prečo to tak ale musí byť?
Aj napriek tomu, že Hoseok je chodiace stelesnenie entuziazmu, všade prináša radosť a úsmevy na tváre, jedno a vždy to isté ho dokáže rozhodiť. Meno Namjoon je to, čo mu na tvár privodí všetko iné, len nie radosť.
Na rovnakej nôte, i keď si to väčšina nevšimne vďaka Namjoonovmu spravidla nezaujatému postoju, ani on nie je nedotknuteľný, keď je témou Hoseok. Možno to na ňom nie je badať, ale jeho oči sa zmenia na niečo temnejšie než zvyčajne.
Prečo to musí byť tak?
Prečo svetlo a tma nemôžu byť niečo iné ako nepriatelia?
Pred rokom ťa škaredo oklamal a podviedol jeden hokejista a odvtedy nikomu neveríš si tvrdšia aj keď vnútri si milá a vyhýbaš sa hokejistom aj keď hokej miluješ